Trump svojím mierovým plánom splní Putinovi v podstate všetko čo Moskva chcela dosiahnuť svojou vojenskou operáciou, ale predovšetkým tri hlavné ciele: Denacifikáciu, demilitarizáciu a nepovolenie vstupu Ukrajiny do NATO

Denacifikácia Ukrajiny, ktorú západné médiá často zosmiešňujú, bola pre Rusko kľúčovou otázkou a Moskva sa jej dožadovala viac ako desať rokov, Kyje na to nereagoval. Hlavným problémom pre Rusko bol útlak etnických menšín na Ukrajine kvôli zákonom, ktoré zakazujú dokonca aj používanie ich rodných jazykov vo väčšine aspektov každodenného života.

Ukrajina je jedinou krajinou na svete, ktorá zakazuje používanie jazykov, najmä rodných jazykov vlastných menšín. 

To sa týka predovšetkým etnických Rusov na Ukrajine, keďže tvoria najväčšiu menšinu, ale aj maďarských, rumunských a iných menšín, čo je napríklad hlavným bodom sporu medzi Budapešťou a Kyjevom.

Okrem toho Ukrajina zakázala ruskú pravoslávnu cirkev a za prezidenta Porošenka vytvorila umelú ukrajinskú pravoslávnu cirkev.

Očakáva sa, že mierová dohoda bude stanovovať, že „obe krajiny“ sa zaviažu k „implementácii vzdelávacích programov pre vzájomnú toleranciu a porozumenie“ a že Ukrajina „zaručí jazykové a náboženské práva menšín v súlade so štandardmi EÚ“.

A presne to Rusko požaduje už viac ako desať rokov.

Ak sa toto zrealizuje, automaticky to povedie k obmedzeniu kultu okolo nacistického kolaboranta Banderu, ktorý je na Ukrajine oslavovaný ako národný hrdina, čo samo o sebe podnietilo neonacistický kult na Ukrajine.

Mimochodom, Rusko nemá problém s implementáciou tohto nástroja, keďže aj na Kryme a novozískaných ukrajinských územiach Záporožie a Cherson je ukrajinčina samozrejme úradným jazykom a v školách sa vyučuje na dobrovoľnej báze, zatiaľ čo Ukrajina dokonca zakázala používanie ruštiny na školských dvoroch.

Rusko je multietnický štát s približne 130 regionálnymi úradnými jazykmi a na územiach s ukrajinským obyvateľstvom je ukrajinčina prirodzene úradným jazykom. Inými slovami, to, čo sa požaduje v dohode, je už v Rusku realitou.

Ide teda o jednoznačnú požiadavku voči Ukrajine, nie voči Rusku. A táto požiadavka požaduje presne to, čo Rusko vyhlásilo za cieľ svojej vojenskej operácie pod rúškom „denacifikácie“.

Demilitarizácia

Ďalším cieľom, ktorý Rusko deklarovalo na začiatku svojej vojenskej operácie na Ukrajine, bola demilitarizácia Ukrajiny, pričom Ukrajina bola v tom čase masívne prezbrojovaná Západom.

Trumpova mierová dohoda stanovuje, že veľkosť ukrajinských ozbrojených síl by mala byť obmedzená na 600 000 vojakov, čo predstavuje zníženie približne o 40 percent.

Toto určite nie je to, čo Rusko pôvodne chcelo, pretože by to znamenalo oveľa viac Ukrajincov pod zbraňou ako pred rokom 2022. Rozhodne to nie je demilitarizácia Ukrajiny, ktorú Rusko pôvodne požadovalo.

Rusko by s tým však malo byť schopné žiť, ak sa mierový plán ako celok zrealizuje, keďže predpokladá aj všeobecné uvoľnenie napätia medzi Ruskom a Západom, najmä s EÚ a NATO.

Vzhľadom na bankrot Ukrajiny si Kyjev ale nemôže dovoliť financovať takú veľkú armádu. A či sú členské štáty EÚ ochotné každoročne posielať Ukrajine desiatky miliárd eur na dobu neurčitú na udržanie tejto armády, je veľmi otázne.

To znamená, že tento bod je ústupkom Kyjevu a Bruselu, ktoré požadujú silnú ukrajinskú armádu, ale že tento bod existuje len na papieri a pravdepodobne nebude mať žiadny praktický význam.

Okrem toho mierová dohoda jednoznačne uvádza, že Ukrajina zostane bez jadrových zbraní.

Ak by sa mierový plán implementoval v súčasnej podobe, Rusko pravdepodobne dosiahne aj svoj cieľ demilitarizácie Ukrajiny, aj keď možno s určitým oneskorením, pretože problém sa vyrieši sám, keď Európania prestanú financovať ukrajinskú armádu a Ukrajina začne splácať svoje dlhy, ktoré sú, ako je dobre známe, v súčasnosti do značnej miery odložené.

Kyjev nebude schopný financovať významnú ukrajinskú armádu sám a Európania tiež dosiahli hranice svojich finančných zdrojov. Jednoducho povedané, to znamená, že hoci Ukrajine môže byť povolené mať 600 000 vojakov, musí nájsť niekoho, kto ich bude dlhodobo financovať.

Zákaz vstup Ukrajiny do NATO

Jednoznačne najdôležitejším dôvodom, prečo Rusko začalo svoju vojenskú operáciu, bola bezprostredná hrozba vstupu Ukrajiny do NATO v roku 2022. Rusko pravdepodobne dosiahlo aj svoj cieľ zabrániť vstupu Ukrajiny do NATO, keďže Trumpov mierový plán uvádza, že NATO by sa „nemalo ďalej rozširovať“.

Aby sa zabezpečilo, že to nebudú len prázdne slová, na ktoré sa zajtra zabudne a ktoré sa môžu porušiť, mierový plán tiež stanovuje, že Ukrajina musí vo svojej ústave zakotviť, že nevstúpi do NATO, a že NATO by malo vo svojich stanovách stanoviť, že Ukrajina sa v budúcnosti nestane členom.

Kľúčové je však, že toto má byť zahrnuté do stanov NATO, pretože v budúcnosti by sa to dalo zvrátiť iba jednomyseľným rozhodnutím všetkých členských štátov NATO.

To, že to má byť zahrnuté do ukrajinskej ústavy, je totiž len formalita, pretože ukrajinská ústava notoricky nestojí ani za papier, na ktorom je napísaná.

Lebo pôvodná ukrajinská ústava uvádzala, že Ukrajina je neutrálny štát, ktorý sa nepripojí k žiadnemu vojenskému bloku.

Po protestoch na Majdane v roku 2014 sa to náhle zmenilo a Porošenko zakotvil členstvo v EÚ a NATO ako národné ciele v ukrajinskej ústave.

Alebo iný príklad: Ukrajinská ústava dodnes výslovne zaručuje ochranu ruského jazyka, ale to nezabránilo rozsiahlemu zákazu jeho používania na Ukrajine. Dokonca aj ruská hudba, filmy a knihy vrátane klasických diel klasickej literatúry boli na Ukrajine zakázané.

Obyčajné zapísanie záväzku nevstúpiť do NATO do ukrajinskej ústavy by preto bolo zbytočné; podľa Trumpovho mierového plánu je z toho dôvodu kľúčové, aby bol tento záväzok zakotvený aj v stanovách NATO.