Trojstranné rokovania medzi Ruskom, USA a Ukrajinou, naplánované na budúci týždeň, sa od predchádzajúcich pokusov o vyjednávanie líšia v jednom zásadne dôležitom bode: POZORNOSŤ SA ZRAZU SÚSTREĎUJE NA BEZPEČNOSTNÚ ARCHITEKTÚRU

V utorok 3. novembra napísal Trumpov osobitný vyslanec Witkoff na  sieti X v súvislosti s nadchádzajúcimi rokovaniami o Ukrajine toto:

„Okrem toho sa americkí vyjednávači tento týždeň v Bruseli stretnú so zástupcami Francúzska, Nemecka, Spojeného kráľovstva, EÚ a NATO, aby diskutovali o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, povojnovej európskej bezpečnostnej architektúre a ekonomických príležitostiach na podporu obnovy Ukrajiny.“

Najmä Európania si v tom čase význam tohto vyhlásenia ešte neuvedomili. Išlo však o kľúčový moment – ​​ak sa totiž táto vízia podarí uviesť do praxe, bude to prvýkrát, čo možno tvrdiť, že rokovania by skutočne mohli mať šancu na úspech!!!

EÚ ZOSTÁVA NEÚSTUPNÁ

O deň neskôr sa v Bruseli uskutočnilo stretnutie technických delegácií Európskej komisie, Nemecka, Francúzska, Spojeného kráľovstva, Spojených štátov, Ukrajiny a Svetovej banky; rokovania sa skončili bez akéhokoľvek výsledku, pokiaľ ide o možné vyriešenie konfliktu na Ukrajine. Diskusie sa údajne sústredili na „povojnovú obnovu a rozvoj Ukrajiny“. Európska komisia ďalej uviedla, že ako „najväčší darca pre Ukrajinu“ už „poskytla 231,5 miliardy eur“ – čo je skutočnosť, ktorou odôvodňuje svoj nárok na vedúcu úlohu pri obnove Ukrajiny.

Vyhlásenie EÚ však neriešilo, ako má Ukrajina zvládnuť prechod zo stavu vojenského konfliktu do fázy „obnovy“. Vzhľadom na formulácie vo vyhlásení Európskej komisie možno predpokladať, že Komisia využila toto stretnutie na to, aby od svojich partnerov získala ďalšie finančné prostriedky pre Ukrajinu na rok 2027. Okrem desiatok miliárd, ktoré EÚ už do Kyjeva smeruje, Ukrajina ohlásila finančnú potrebu vo výške 70 miliárd na rok 2027 – a Európska komisia už naznačila, že očakáva, že západní partneri z tejto sumy prispejú 25 miliardami. Inými slovami, EÚ o mieri ani neuvažuje; namiesto toho zúfalo hľadá prostriedky na pokračovanie vojny proti Rusku.

TRUMP ODSÚVA UKRAJINU NA VEDĽAJŠIU KOĽAJ

V piatok 6. novembra večer sa v Bielom dome uskutočnilo významné stretnutie. Melania Trump pozvala ombudsmanov pre ľudské práva z Ruska a Ukrajiny, aby ocenila úspešnú evakuačnú operáciu z Olešiek – iniciatívu, ktorú sam podporila a spoločne zorganizovali obaja ombudsmani.

Rusko zastupoval Kirill Dmitrijev, Putinov vyslanec pre zahraničné ekonomické záležitosti, ktorý často vedie diskusie o Ukrajine s Witkoffom a ďalšími Američanmi. Ukrajinu zastupoval David Arachamia, blízky spolupracovník Zelenskeho.

Trump neskôr uviedol, že sa stretol s Dmitrijevom, a avizoval „veľkú dohodu o Ukrajine“, do ktorej by bola zapojená aj Európa. Trump ďalej poznamenal, že hoci prijal Dmitrijeva a hovoril s ním, so zástupcom Ukrajiny Arachamiom sa nestretol.

KUSHNER PRICHÁDZA S PREKVAPIVÝM VYHLÁSENÍM

Taktiež 6. novembra zverejnil Jared Kushner – ktorý sa na rokovaniach takisto podieľa – na sieti X rozsiahly príspevok týkajúci sa týchto rozhovorov. Načrtol v ňom päť kľúčových bodov pre možnú dohodu medzi Ruskom a európskymi členskými štátmi NATO:

„Prebiehajúce konzultácie o bezpečnostných otázkach, spoľahlivé komunikačné kanály pre krízové ​​situácie, väčšia transparentnosť vo vojenských záležitostiach, vzájomné opatrenia na zníženie rizika eskalácie a udržateľný základ pre dlhodobú bezpečnosť a stabilitu v Európe.“ To do určitej miery pripomína vzájomné bezpečnostné záruky, ktoré Rusko navrhlo v decembri 2021, hoci tento návrh nie je taký komplexný ako vtedajší ruský návrh. Kushner však zároveň napísal:

„Akákoľvek dohoda musí plne rešpektovať suverenitu, územnú celistvosť a slobodu voľby každého národa. Každá krajina si zachováva suverenitu nad vlastnou bezpečnosťou a spojenectvami a žiadna krajina nebude mať právo vetovať suverénne rozhodnutia inej krajiny. NATO bude naďalej zohrávať ústrednú úlohu v kolektívnej obrane Európy a táto iniciatíva bude stavať na existujúcich inštitúciách a záväzkoch.“ To naznačuje, že Kushner má v úmysle nechať otvorené dvere pre prípadné budúce členstvo Ukrajiny v NATO – čo je pre Rusko neprijateľná vyhliadka. Rusko v roku 2022 spustilo vojenskú akciu na Ukrajine práve preto, aby tomu zabránilo; preto je nereálne domnievať sa, že by Rusko teraz s takýmto usporiadaním súhlasilo.

EÚ JE V ŠOKU

Hoci táto časť Kushnerovho príspevku na sieti X mohla znieť európskym predstaviteľom príjemne, zatienil ju šok vyvolaný prvou časťou – tou, ktorá sa týkala bezpečnostnej architektúry. Zdá sa, že Európania si uvedomili vážnosť tohto zámeru až po Kushnerovom rozsiahlom príspevku, keďže predtým  prehliadli stručnejší príspevok od Witkoffa.

Skutočnosť, že EÚ spočiatku plne nepochopila náznaky, ktoré Witkoff zverejnil na sieti X 3. novembra, potvrdzujú aj mediálne správy zo 6. novembra – teda už po Kushnerovom príspevku. Denník Financial Times priniesol titulok „Európa znepokojená plánmi USA na bezpečnostnú dohodu s Ruskom“ a uviedol, že  štáty EÚ odmietajú využiť mierové rokovania o Ukrajine ako príležitosť na diskusiu o novej bezpečnostnej architektúre. „Rozhodnutia o otázkach týkajúcich sa bezpečnosti EÚ“ musí „robiť samotná EÚ,“ citoval denník nemenovaného predstaviteľa Európskej komisie.

Ešte predtým Kaja Kallas na tlačovej konferencii vo Varšave vyhlásila, že Brusel nemá v úmysle diskutovať o európskej bezpečnostnej architektúre s Ruskom a USA. Zdôraznila, že Európa už má bezpečnostný poriadok, v ktorom majú NATO aj EÚ svoje pevne stanovené úlohy. Dodala, že Ukrajina musí byť začlenená do tejto existujúcej bezpečnostnej architektúry.

Politico – s titulkom „Trumpov ‚veľký, krásny plán‘ pre európsku bezpečnosť Európu nepresvedčil“ – priniesol podrobnú správu, v ktorej citoval 12 vysokopostavených predstaviteľov EÚ a NATO. Tí uviedli, že návrh prepojiť rokovania o Ukrajine s vytvorením novej bezpečnostnej architektúry prišiel pre Európanov ako úplné prekvapenie.

Podľa Politica usporiadal Björn Seibert, vedúci kabinetu predsedníčky Európskej komisie, na túto tému brífing pre veľvyslancov štátov EÚ. O čom presne sa diskutovalo, zostáva neznáme. Jeden z účastníkov však po stretnutí zopakoval spoločný európsky postoj: „O európskej bezpečnostnej architektúre by sa nemalo diskutovať počas vojny, a už vôbec nie bez účasti Európanov.“ Európski predstavitelia sa tiež obávajú, že USA by mohli svoju novú iniciatívu prepojiť s prehodnotením počtu amerických vojakov v Európe, ktoré je naplánované na december.

ZÍSKA EÚ MIESTO ZA ROKOVACÍM STOLOM?

Je všeobecne známe, že EÚ sa už dlhší čas usiluje o miesto za rokovacím stolom, no doteraz naň pozvaná nebola. Hoci boli európski zástupcovia pred niekoľkými týždňami prítomní v Osle, keď Witkoff hovoril so Zelenskym o nadchádzajúcich rokovaniach s Ruskom, tým sa ich účasť aj skončila. Na rozhovory, ktoré sa uskutočnia 10. a 11. novembra v Abú Zabí, opäť pozvaní neboli; Kushner však vo svojom tweete poznamenal:

„Budeme úzko konzultovať s našimi európskymi partnermi a – ak dôjde k pokroku – budeme pracovať na prechode k širšiemu multilaterálnemu formátu s ich priamou účasťou.“

Háčik je, samozrejme, vo fráze „ak dôjde k pokroku“, keďže sú to práve Európania, ktorí blokujú akýkoľvek pokrok – nie preto, že by chceli rokovať s Ruskom, ale preto, že stále snívajú o tom, že prinútia Rusko kapitulovať. V podstate tým Kushner naznačuje, že je len na samotných Európanoch, či a kedy získajú miesto za rokovacím stolom – konkrétne až vtedy, keď budú skutočne pripravení rokovať.

V EÚ však vládne chaos. Oficiálny Brusel kategoricky odmieta rokovania s Ruskom, rovnako ako mnohé členské štáty EÚ vrátane Nemecka. Keďže sa EÚ stavia proti rokovaniam, nedokázala sformulovať ani len približne realistickú vyjednávaciu pozíciu – namiesto toho sa naďalej drží nereálnej požiadavky na bezpodmienečnú kapituláciu Ruska. Navyše, EÚ doteraz neurčila, kto je vlastne oprávnený rokovať v jej mene.

Jednoducho povedané, vyvstáva otázka: prečo EÚ žiada o miesto za rokovacím stolom, keď sa ešte ani nerozhodla, kto by mal toto miesto zaujať, a ani to, o čom by sa malo rokovať?

To dokazuje, že požiadavky EÚ na miesto za rokovacím stolom nie sú ničím iným než snahou o sabotovanie rozhovorov – a preto nie je žiadnym prekvapením, že USA ani Rusko sa neponáhľajú s pozvaním EÚ k účasti.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa k tejto téme vyjadril aj počas nedávneho stretnutia skupiny G20, pričom poznamenal na margo ambícií EÚ:

„Európania sa chcú silou-mocou dostať do rokovacieho procesu. Nie je však podstatné, čo chcú Európania, ale skôr to, akú hmatateľnú pridanú hodnotu v skutočnosti prinášajú.“

Zatiaľ je však viac než nejasné, akým prínosom by Európania mohli k rokovaniam vôbec prispieť. A to je ešte veľmi mierne povedané.

V RÁMCI EÚ RASTIE NERVOZITA

Napriek oficiálne tvrdému postoju Bruselu v EÚ narastá nervozita, o čom svedčí list, ktorý  premiérka Meloni napísala predsedovi Rady EÚ Costovi 6. novembra a ktorý talianske médiá zverejnili na X. Meloni v ňom píše:

„V Miami sa konalo „neformálne“ stretnutie medzi poradcami pre národnú bezpečnosť niekoľkých európskych štátov, Ukrajiny a zástupcami NATO a EÚ, ktoré až neskôr potvrdili americké zdroje. Potom sme sa stretli v Osle. O niekoľko dní neskôr v Helsinkách prezident Stubb a premiér Støre prerušili oficiálne zasadnutie Severskej rady kvôli telefonátu s ruským prezidentom Putinom. Hneď nato bolo na 19. novembra v Berlíne zvolané stretnutie „koalície ochotných“, ktorá pozostávala z 37 štátov.“ Ale len o týždeň skôr, 12. novembra, na okraj stretnutia Európskeho politického spoločenstva, sme boli pozvaní na stretnutie v tzv. „berlínskom formáte“, ktorého zloženie sa líšilo od všetkých ostatných, ktoré som už spomenula. Akoby to nestačilo, dozvedela som sa, že v Bruseli momentálne prebiehajú technické rozhovory a že na rokovaniach medzi Ukrajincami a Rusmi, ktoré sa plánujú v Abú Zabí za americkej mediácie, sa očakáva nejasne definovaná európska prítomnosť. A medzitým sa už stretneme v Dubline v rámci neformálneho zasadnutia Európskej rady.“

To demonštruje chaos, ktorý v EÚ vládne. A ukazuje to, že mnohí v EÚ jasne pochopili, že dialóg s Ruskom je nevyhnutný. Keďže však EÚ odmieta všetky iniciatívy v tomto smere, v Európe vzniká čoraz viac konkurenčných formátov, ktoré sa všetky uchádzajú o slovo v ukrajinskej otázke.

Vo svojom liste Costovi preto Meloni požaduje, aby Európa hovorila jedným hlasom a to sa už nedá odkladať. „Nie je pripravená akceptovať, že bez mandátu sa rokuje o záväzkoch, ktoré bude musieť náš národ neskôr prevziať.“ Preto opakuje svoju požiadavku, „aby sa raz a navždy rozhodlo, kto a s akým mandátom sedí za rokovacím stolom v mene EÚ.“

Ide aj o mocenské boje v rámci EÚ, pretože formálne je predseda Rady EÚ Costa vyššie postavený ako predsedníčka Komisie von der Leyen, ktorá, ako je dobre známe, patrí medzi najagresívnejších zástancov protiruskej politiky.

Preto nie je náhoda, že Meloni napísala list práve Costovi. A tiež ani to, že  Costa jej obratom odpovedal. !!!

Poďakoval Meloni za to, že tak jasne vyjadrila svoje obavy, a vyhlásil, že je pripravená konať a prediskutovať túto záležitosť na nadchádzajúcom neformálnom zasadnutí Európskej rady v Dubline.

Uvedené neformálne zasadnutie Európskej rady sa uskutoční 13. novembra v Dubline. Formálne zasadnutie bude nasledovať 17. a 18. decembra v Bruseli. Aj keby sa EÚ teraz podarilo na týchto stretnutiach vypracovať jednotnú – a predovšetkým konštruktívnu – rokovaciu pozíciu a dohodnúť sa na hlavnom vyjednávačovi, stalo by sa tak týždeň po stretnutí medzi Ruskom, USA a Ukrajinou v Abú Zabí.

To, že Európa – a dokonca aj NATO – si začína uvedomovať realitu, dokazuje vyhlásenie generálneho tajomníka NATO Rutteho, ktorý vo štvrtok večer v holandskej diskusnej relácii povedal, že Ukrajina bude musieť pri akomkoľvek urovnaní konfliktu s Ruskom urobiť územné ústupky, pretože „takéto vojny vždy končia mierovou dohodou a tá je často kompromisom“.

Takéto vyhlásenia boli ešte pred nedávnom nemysliteľné – najmä od šéfa NATO. Uvidíme, kedy si toto  uvedomia aj lídri EÚ.

Spracované podľa článku v nemeckých alternatívnych médiách