Toto je absurdne nedemokraticky pokus o vydieranie Východu zo strany Západu! Blome, renomovaný nemecký proti-AfD žurnalista: „Ak budú východní Nemci voliť nesprávne, nemali by už dostávať žiadne ďalšie finančné prostriedky“

To je teda reprezentant „demokracie“ Západu, Blome! Napriek tomu „antidemokratovi“ Nikolausovi Blomemu z RTL, exvicešéfredaktorovi Bildu patrí aj istá vďaka. Len zriedkakedy západonemecký publicista tak úprimne ukázal, ako rýchlo sa vznešená rétorika o tom, že „k sebe patrí to, čo má rásť spolu“, mení na absolútne vydieranie: Ak Východ volí ´nesprávne´, kohútik s peniazmi sa priškrtí.

„Tak si teda robte veci po svojom, ale bez nás“, kričí Blome smerom na Východ – a Gabor Steingart pridáva chytľavý pojem „deficit vďačnosti“.  Východ má byť vďačný - vďačný za „tvrdé“ eurá vymenené za „mäkké“ východonemecké marky - vďačný za výplaty dôchodkov a systém finančného vyrovnávania medzi spolkovými krajinami.

Nuž dobre: ​​hovorme preto o číslach a faktoch:

Od roku 1989 sa z Východu na Západ presťahovali takmer dva milióny ľudí – mladých, prevažne dobre vzdelaných a vyškolených na náklady východonemeckého daňovníka, teda... socialistického národného majetku. Založili si rodiny vo Wolfsburgu, Stuttgarte či Mníchove; desaťročia tam spoľahlivo platili dane a odvody na dôchodkové poistenie a venovali sa dobrovoľníckej činnosti. Kto vybudoval a udržiaval materské školy, základné školy a polytechnické stredné školy, v ktorých títo kvalifikovaní pracovníci vyrastali? Nie Bavorsko, ani Hamburg, či Berlín.

 Západ  ťažil z demografického prírastku na úkor Východu, zatiaľ čo medzi ostrovom Rügen a Krušnými horami zanikali státisíce pracovných miest a celé regióny starli. Sasko-Anhaltsko má dnes najvyšší priemerný vek v krajine. Len cynik by v tom videl súvislosť s odlivom obyvateľstva, pán Blome.

Veľká časť verejných transferov zo Západu na Východ nezostala vo východnej ekonomike, ale prúdila späť na Západ prostredníctvom nákupov, zákaziek, firemných ziskov, daní a odvodov na sociálne zabezpečenie.

Preto je zavádzajúce – a až príliš zjednodušujúce – vnímať znovuzjednotenie len ako stratu pre západné Nemecko.

A čo trhy? Po roku 1990 sa celá stredná a východná Európa otvorila exportérom a podnikateľom – predovšetkým zo západného Nemecka.

Steingart volí obzvlášť novátorskú taktiku, keď prechod z „mäkkej“ východonemeckej marky na „tvrdé“ euro označuje za „deficit vďačnosti“. Z toho vyplýva, že každý, kto vtedy do systému prispieval v „hliníkových žetónoch“, by mal byť vďačný za každé poctivé euro, ktoré dnes dostáva – čo naznačuje, že v diskusii o prípadnom zrušení možnosti odísť do dôchodku vo veku 63 rokov niet miesta na reči o „nedostatku spravodlivosti“.

Ak je to tak, buďte dôsledný pán Blome:

povedzte aj to západo-nemeckým generáciám z vojnového obdobia, ktoré prispievali v ríšskych markách, že by mali byť za svoje dôchodky rovnako vďačné. Dôchodky sa totiž vypočítavajú na základe rokov prispievania a celoživotnej práce, a nie na základe estetických vlastností platidiel používaných v danej nacistickej dobe.

Kto odpracoval 45 rokov, ten ich jednoducho odpracoval – či už pri pracovnom stole v Bitterfelde, alebo v úrade pre rovnosť príležitostí v Gifhorne. Blome hovorí o hypotetickom starostovi z Porúria, ktorý žiada zastavenie platieb pre „(AfD)modrý Východ“. No nepremieňa sa „náhodou“ aj samotné Porúrie v súčasnosti na baštu strany AfD?

Blome jednoducho prehliada skutočnosť, že systém finančného vyrovnania je zakotvený v ústave, platí na neurčito a o jeho novej podobe by sa dalo rokovať najskôr po roku 2030 – a to nie prostredníctvom nahnevaného novinového stĺpčeka od neho, ale iniciatívou spolkových krajín alebo spolkovej vlády. Približne dve miliardy eur z podielov na výnose DPH a z dodatočných dotácií, ktoré v súčasnosti prúdia do Saska-Anhaltska, sú právne garantované bez ohľadu na to, kto kde vládne.

Blomeho pokus o vydieranie je teda asi taký účinný ako vyhrážka Moskve údajne silným NATO.

A áno: ak sa  Západ Východu naozaj chce zbaviť, vieme, komu by sme sa mohli „predať“. Katar platí dobre, rovnako ako Dubaj; v Almaty či Taškente by sme si tiež poradili. Radi by sme išli aj do Švajčiarska: vlaky tam chodia načas, hranice sú nepriepustné a dane nízke inakšie ako je to v Nemecku. Bol to len žart, pán Blome – no práve vy ste prišli s tou poznámkou o Kazachstane. – tak  znejú hlasy z Východu.

 Ide však o vážnejšiu vec, než sú ochotní priznať obaja publicisti: vyhrážať sa obyvateľom konkrétneho regiónu zastavením financovania v novinovom článku ich ženie ešte viac priamo do náručia práve tej strany AfD, proti ktorej Blome bojuje.

Höckeho (AfD) naratív o „zradenom Východe“ by si nemohol želať lepšiu reklamu než mať taký Západ, ktorý máva peňaženkou a kričí: „Nevďačníci!“ Východ nechce vďačnosť – a ani ju nikomu nedlhuje. Blome mu túto službu urobil !

Chce to, čo bolo sľúbené v roku 1990: rovnaké životné podmienky a možnosť spolurozhodovať. Nič z toho nie je zadarmo a rozhodne sa to nedosiahne vydieraním. Pokojne hovorme o peniazoch. Ale hovorme o celkovom účte.

K vyjadreniam Blomeho prišla záplava reakcií občanov – dole niekoľko z nich:

Thomas Berger:

Východ nevolí nesprávne; jednoducho nemá rád klamárov a podvodníkov.

Kto má problém s výsledkom volieb, mal by sa porozprávať s občanmi. No „rozprávať sa“ neznamená klamať im, podvádzať ich, ničiť priemysel a elektrárne v mene zelenej ideológie, zdierať ich, presúvať ich daňové peniaze do zahraničia a mimovládnym organizáciám či privádzať do krajiny ľudí, ktorých tam nechcú !

M………:

Čo sa to preboha stalo s našou demokraciou – alebo skôr s naším chápaním demokracie? V Nemecku podporuje stranu AfD v priemere približne 25 % voličov; to predstavuje 21 miliónov ľudí z celkového počtu 84 miliónov obyvateľov. Jednoducho ich nemôžete – a nesmiete – vymazať ani ignorovať.

Som zarytým odporcom AfD, no manipulácia v neprospech tejto strany, jej blokovanie či dokonca jej zákaz nie sú demokratickým postojom!

Ak sú v Nemecku ľudia, ktorí veria, že by svoju prácu zvládli lepšie, nech to dokážu.

Voliči Strany zelených si mysleli to isté; dodnes pociťujeme následky toho, kam to Nemecko priviedlo!

M. Fischer:

Poznám oba „svety“ a som hlboko zarmútený. Uvedomujete si, čo sa deje? Prebieha pokus opäť rozdeliť Nemecko a niektorí ľudia sa na tom podieľajú. Môžem len dúfať, že ich počet zostane čo najnižší.

Dieter Bergmann:

Prepáčte, ale je to všetko pravda? Teda, je ťažké tomu uveriť! Každý, kto príde s takýmito myšlienkami a následne ich verejne vysloví, v podstate dokazuje, že nie je spôsobilý zastávať verejnú funkciu – dobre, je to len hypotetický scenár. Ale tie myšlienky existujú, pretože boli zverejnené. Čo je tu teda zle?

St. H.:

Bez ohľadu na to, aká nepopulárna môže byť daná strana, návrh – alebo dokonca len myšlienka – tohto druhu je hlboko antidemokratický.

Musím to povedať, hoci som odporcom tejto strany.

C. :

Čo je vôbec ale ešte demokratické na starých tradičných politických stranách?