Tobias Rausch bol zvolený za predsedu Krajinského parlamentu Saska-Anhaltska vďaka štyrom hlasom navyše. Chýbajúce štyri hlasy získal od CDU. A tak sa po prvýkrát zrútil Merzov „ochranný val“ (Brandmauer) voči AfD!

Rozruch okolo „prebehlíkov“ k AfD – rozhovor s víťazom volieb v Sasku-Anhaltsku Siegmundom na toalete údajne dokazuje tajnú dohodu. Uviedel to mainstream.

CDU v Sasku-Anhaltsku čelí politickému zemetraseniu:

V utorok bol v tajnom hlasovaní zvolený za nového predsedu krajinského snemu poslanec za AfD Tobias Rausch (35), pričom získal 48 hlasov. Problém pre CDU spočíva v tom, že AfD a BSW majú spolu len 44 kresiel – 39 za AfD a päť za BSW. Štyri potrebné hlasy k víťazstvu AfD teda zjavne pochádzali odinakiaľ.

Rausch podnecuje špekulácie o „prebehlíkoch“ z CDU k AfD.

Sám Rausch tieto špekulácie ešte viac rozvíril vyhlásením, že „hovorili s viac než desiatimi poslancami CDU“ (Merz z toho zúri a je celkom bez seba). Denník Bild údajne pozná mená podozrivých osôb a celú vec preveroval. Niektorí obvinenia rázne odmietli. Iní však odmietli komentár aj po opakovaných otázkach – tento postoj podozrenia v rámci poslaneckého klubu nijako nerozptýlil.

Po Rauschovom zvolení: AfD cíti historickú šancu, že by sa Siegmund mohol stať prvým premiérom spolkovej krajiny z radov AfD.

Pre AfD – a najmä pre Ulricha Siegmunda – predstavuje Rauschovo zvolenie oveľa viac než len symbolické víťazstvo. Slúži ako strategická skúška s konkrétnym cieľom:

Siegmund sa chce v decembri nechať zvoliť za premiéra Saska-Anhaltska.

Z pohľadu AfD je kľúčovým poznatkom z utorkového hlasovania fakt, že v tajných voľbách je zrejme možné získať hlasy aj mimo vlastného poslaneckého klubu. Práve tieto hlasy navyše by boli nevyhnutné pre Siegmundovu snahu o získanie postu krajinského premiéra.

Skutočnosť, že sa tento scenár zopakoval pri dvoch samostatných hlasovaniach – o predsedovi a podpredsedovi krajinského parlamentu –, pravdepodobne ešte viac posilní sebavedomie poslaneckého klubu AfD.

Zdá sa, že v úplne bezcharakternej CDU ešte zostalo zopár zásadových ľudí, ktorí sa chcú postaviť proti tomu, ako sa ich strana prepadá veľkou zásluhou do bezfarebnej ľavicovej konformity. Kým však Merz a funkcionári CDU konečne pochopia, že ľavica ich toleruje len preto, aby si udržala vlastnú moc – a popritom ich spolu s ľavicovými médiami nálepkuje ako „fašistov“ –, strana už pravdepodobne upadne do úplnej bezvýznamnosti.

A tento osud si CDU plne zaslúžila.

Je potešujúce sledovať, ako „mienkotvorné médiá“ a celá ľavicová bublina v panike zúrivo útočia.

Našťastie sa zdá, že aj v iných stranách existujú ľudia, ktorí stále chápu, čo znamená demokracia. A pridávajú sa na stranu AfD – v tomto prípade veľmi výstižne platí staré slovenské porekadlo:

„Kto druhému jamu kope, ten do nej sám padne“