To sa môže stať aj v Európe! Paraguaj: Viac ako polovica paraguajskej populácie odrazu nemá prístup k vlastným peniazom v banke - a kto nemá doma dostatočnú hotovosť, ten je bez prostriedkov!

Paraguaj zasiahla vážna banková kríza, ktorá prepukla v priebehu niekoľkých dní. Centrálna banka uzavrela digitálnu banku Ueno. Keďže v nej má účet približne 60 percent dospelého obyvateľstva krajiny, milióny ľudí sa zrazu ocitli v situácii, keď sa nevedia dostať k vlastným peniazom.

Veľká časť obyvateľstva prišla o prístup k vlastným prostriedkom – taká je realita, ktorá sa momentálne odohráva v Paraguaji. Centrálna banka v pondelok zasiahla v banke Ueno po tom, čo jej ukazovateľ platobnej schopnosti klesol hlboko pod zákonné minimum. Banka je platobne neschopná. Tri milióny klientov – zhruba 60 percent dospelých obyvateľov – zo dňa na deň stratili prístup k svojim účtom, platobným kartám aj možnosť vykonávať prevody.

Banka v poslednom čase rýchlo expandovala a spravovala aj verejné prostriedky. Inštitút sociálneho zabezpečenia (IPS) do nej investoval stovky miliónov dolárov; celkovo táto inštitúcia v banke držala 800 až 850 miliónov amerických dolárov z verejných zdrojov. Už v júni 2026 pritom regulačné orgány upozorňovali na nadmerné úverovanie spriaznených spoločností. Napriek tomu k zásahu došlo až teraz.

Do prípadu je zapletená aj politická elita krajiny. Prezident Santiago Peña bol až do marca či apríla 2025 akcionárom holdingu Ueno. Do čela centrálnej banky vymenoval Carlosa Carvalla, bývalého vysokého predstaviteľa banky Ueno – tento krok vyvolal kritiku už od samého začiatku. Na žiadosť Peňu Carvallo medzitým odstúpil. Osem vedúcich pracovníkov vrátane zakladateľa Miguela Vázqueza bolo zatknutých a prokuratúra preveruje možné nezrovnalosti. Sám Peña tvrdí, že svoje akcie predal a nikdy sa priamo nepodieľal na chode banky. Opozícia však túto situáciu vníma ako prejav klientelizmu a nedostatočného dohľadu.

V hlavnom meste Asunción sa dve noci po sebe konali protesty. Demonštranti – medzi ktorými boli dôchodcovia, sporitelia aj mladí ľudia – skandovali „Devuelvan nuestra plata“ („Vráťte nám naše peniaze“) a žiadali vyvodenie právnej zodpovednosti voči prezidentovi Peňovi a viceprezidentovi Pedrovi Allianovi.

Polícia nasadila slzný plyn, vodné delá, gumové projektily a koreninový sprej, a to aj v bezprostrednej blízkosti budovy Kongresu a prezidentského paláca. Mnohí túto situáciu nevnímajú len ako krach banky, ale ako dôkaz, že moc a kapitál sú úzko prepojené.

Tretieho novembra sa takmer tri milióny ľudí zobudili a zistili, že ich aplikácia, platobné karty aj možnosť vykonávať prevody prestali fungovať. Mnohí nemali doma žiadnu hotovosť – žili totiž čisto digitálnym životom, keďže spoločnosť Ueno bola dominantným poskytovateľom služieb.

Šesťdesiatosemročný Marcelino Vergara stál na ulici a plakal. Pre agentúru AFP uviedol, že prišiel o celoživotné úspory a vo vrecku mu zostalo len 8 000 guaraní – čo je sotva jeden dolár. „Všetci patria do väzenia,“ vyhlásil.

Dvadsaťročná študentka ošetrovateľstva Deisy Asva sa ocitla v podobnej situácii: jej celoživotné úspory – približne 400 000 guaraní – boli nedostupné. Musela si požičať peniaze, len aby zaplatila za jedlo a výdavky spojené so štúdiom na univerzite.

Pred jednou zo zatvorených pobočiek v Asuncióne sa istý podnikateľ zúfalo pýtal: „Ako mám udržať svoj obchod v chode? Musím platiť nájomné a bežné prevádzkové náklady.“ Iní zas uviedli, že sa zobudili a zistili, že majú k dispozícii len 40 000 guaraní – suma, ktorá stačí na pár jázd autobusom, no nie na lieky či potraviny.

Obzvlášť tvrdo boli zasiahnutí dôchodcovia. Približne 32 000 ľudí poberá dôchodok prostredníctvom spoločnosti Ueno a štátny inštitút sociálneho zabezpečenia (IPS) tam mal uložené stovky miliónov dolárov. Ľudia sa zrazu ocitli bez svojich dôchodkov – prostriedkov, na ktorých sú závislí pri platení za elektrinu, potraviny a zdravotnú starostlivosť.

Pred pobočkami sa vytvorili dlhé rady, no dvere zostali zamknuté a pred nimi hliadkovala polícia. Ľudia plakali, kričali „Vráťte nám naše peniaze!“ a mali pocit, akoby ich niekto okradol. Jedna žena pred kamerou vyhlásila: „Paraguajčania sú zvyčajne príliš submisívni a mlčia – ale to už neplatí.“

Na politickej scéne sa opozícia snaží vyvíjať tlak, no vláda má väčšinu v oboch komorách parlamentu. Prezident Peña ubezpečil verejnosť, že finančný systém je stabilný a že poistenie vkladov sa vzťahuje na väčšinu klientov (do výšky približne 38 000 amerických dolárov). Rýchla legislatívna úprava by vraj mala urýchliť proces vyplácania prostriedkov.  

Politici ale v takýchto prípadoch však vždy klamú, sľubujú a zavádzajú.

Banková kríza v Paraguaji by mala slúžiť aj ako globálne varovanie: vaše peniaze v banke sú v bezpečí len dovtedy, kým sa "nečakane" nezmenia okolnosti.

Ľudia preto neustále bdite, predvídajte a myslite vždy aj na to najhoršie, čo sa môže stať !!!