To je Prekvapenie čo odrazu uvádza prosystémový Focus: „Základný zákon nie je politická zbraň, ktorú môže vláda (CDU-SPD) nasadiť proti opozíci (AfD), len preto, že ohrozuje jej moc! Čo píšu naši čitatelia o federálnom donucovaní“

Prosystémové média v Nemecku teraz odrazu ukazujú, aké sú poplatné silnému vládnemu systému – ale len pokiaľ je dominantný a Merzov systém svoju dominanciu čoraz rýchlejšie stráca a fakticky ju už stratil. 

Ešte pred niekoľkými týždňami by Focus nebol takýto článok uverejnil.

A príspevky čitateľov ostro kritizujúcich systém, ktorému slúžil, vždy ihneď vymazal.

SPD, Zelení a strana Ľavica  podporujú návrh strán únie (CDU/CSU), aby sa v prípade, že by v Sasku-Anhaltsku viedla krajinskú vládu strana AfD, zvážilo – v prípade potreby – uplatnenie federálneho donútenia podľa článku 37 Základného zákona. Táto téma vyvoláva v komunite FOCUS Online búrlivú diskusiu. Mnohí čitatelia považujú túto debatu za predčasnú a obávajú sa, že ústavný núdzový mechanizmus by sa mohol zmeniť na politický nástroj proti zvolenej vláde AfD.

Skepticizmus voči debate o federálnom donútení

Najväčšia skupina čitateľov vníma návrhy na federálne donútenie značne skepticky. Mnohým prekáža najmä načasovanie: diskusie o mechanizme riešenia porušenia povinností prebiehajú skôr, než je vôbec jasné, ako by prípadná vláda AfD v Sasku-Anhaltsku v skutočnosti vládla.

 Mnohí v tom vidia pokus o politické blokovanie neželanej vlády, zatiaľ čo iní sa obávajú, že takáto debata by mohla AfD v skutočnosti posilniť. Z právneho hľadiska by však federálne donútenie nebolo reakciou na volebné víťazstvo alebo na konkrétnu stranu. Článok 37 by prichádzal do úvahy len vtedy, ak by spolková krajina nesplnila konkrétnu povinnosť voči federácii.

Súčasná debata teda predvída možný konflikt, ku ktorému zatiaľ nedošlo. Namiesto vecných reforiem sme svedkami bezprecedentnej vnútroštátnej politickej stagnácie, ktorú živia hypotetické debaty a rétorické potýčky politického establišmentu. To prehlbuje sociokultúrne trhliny v našej spoločnosti. Tradičným stranám sa čoraz menej darí vytvárať pragmatickú politiku slúžiacu verejnému záujmu.

Snaha o začatie konania o zákaze politickej strany (AfD) len odhaľuje strategický omyl a slúži ako nástroj na udržanie vlastnej moci.

Pritom držitelia politickej moci (CDU-SPG) prehliadajú skutočnosť, že úspech strany AfD nie je izolovaným javom, ale logickým vedľajším produktom a priamym dôsledkom ich vlastného zlého politického vládnutia.

„Nech sa na to pozrieme akokoľvek, nastal čas, aby AfD prevzala zodpovednosť za vládnutie. Buď sa tým fenomén AfD skončí, alebo dokážu, že túto úlohu zvládnu.

A práve tohto druhého scenára sa ich odporcovia v súčasnosti obávajú najviac.

V tejto chvíli dokonca existuje možnosť federálneho zásahu v prípade opatrení, ktoré obchádzajú štandardné právne postupy. Čo najhoršie sa teda môže stať? Protesty napriek tomu pokračujú. To dáva človeku podnet na zamyslenie.

Ak si federálna vláda môže robiť čo chce, pokojne by sme mohli zrušiť krajinské parlamenty a vytvoriť centralizovaný štát, ako je Francúzsko. ​​Ušetrilo by sa tým množstvo peňazí, ktoré by sa dali lepšie využiť inde. A mnohí politici by sa stali nadbytočnými.

„Zatiaľ ale nikto nevie, ako sa bude štát v budúcnosti spravovať – no už sa objavujú hrozby federálnym donútením.

Zvláštny druh demokracie -  alebo inakšie:Tak demokracia nesmie fungovať!!!!!!!!

Pochybnosti o praktickej využiteľnosti federálneho donútenia

Niektoríí čitatelia sa zameriavajú predovšetkým na právne prekážky a súčasnú diskusiu považujú za predčasnú.

Poukazujú pritom na kľúčový bod: článok 37 nie je nástroj, ktorý môže federálna vláda použiť preventívne proti neželanej politike na úrovni spolkových krajín. Federálne donútenie prichádza do úvahy až vtedy, keď spolková krajina nesplní povinnosť, ktorá jej vyplýva z federálnej úrovne. Navyše, federálna vláda nemôže konať sama; potrebuje súhlas Spolkovej rady (Bundesratu).

„Diskusia o federálnom donútení v tomto duchu prichádza v nevhodnom čase. Bez vlády vedenej stranou AfD a bez skutočného porušenia zákona neexistuje dôvod na uplatnenie článku 37 Základného zákona.

Tento nástroj navyše nie je veľmi vhodný na rýchly zásah. Prekážky v Spolkovej rade a okamžité návrhy na vydanie predbežného opatrenia na Spolkovom ústavnom súde – čo vedie k niekoľkomesačným prieťahom – znamenajú, že donútenie nie je práve tou najostrejšou zbraňou.

Unáhlené uplatňovanie ústavných núdzových ustanovení odvádza pozornosť volebnej kampane od skutočných obsahových tém a dáva strane AfD dokonalú príležitosť štylizovať sa do úlohy obete, čo v konečnom dôsledku len upevňuje jej voličskú základňu. Naivný Merz to nevidí!

Niektorí ľudia, včítane kancelára a jeho ľudí to zrejme stále nechápu:

Základný zákon nie je politická zbraň, ktorou by mohli narábať strany, ale pilier právneho štátu. Skutočnosť, že sa strany rozhodnú využiť právne prostriedky, neznamená, že na súde uspejú. O právnych otázkach rozhoduje súd, nie stranícky zjazd.

Federálne opatrenia na presadzovanie práva sa uplatňujú len v prípade porušenia federálnych zákonov, nariadení EÚ alebo smerníc EÚ. V tomto ohľade ide len o objasnenie.

Toto objasnenie ale nemá absolútne nič spoločné so spochybňovaním výsledkov volieb v Sasku-Anhaltsku.

Ak teda budúca krajinská vláda strany AfD v Sasku-Anhaltsku bude tieto zákony a predpisy dodržiavať, všetko bude úplne v poriadku.“

Tri z reakcií od občanov, ako ich uvádza Focus:

1,    AfD je zatiaľ jedinou stranou, ktorá neporušila ani jeden predvolebný sľub a neklamala voličom. V akej zúfalej situácii musia byť vládne strany, keď zvažujú – opäť, podobne ako v prípade dlhovej brzdy – uchýliť sa k pochybným praktikám? Našťastie, voličov už nemožno tak ľahko oklamať.

2,   V tejto veci sa opakujem: Spolková exekúcia a spolkový nátlak nie sú nástrojmi na riešenie politických sporov, ani neslúžia na udržanie moci určitej politickej skupiny. Ak sa takéto opatrenia (hoci aj svojvoľne) uplatnia voči vláde spolkovej krajiny, tá sa môže brániť; v krajnom prípade by to mohlo viesť k občianskej vojne. Tento najhorší scenár však nie je veľmi pravdepodobný, keďže na spolkovú exekúciu musí najprv udeliť súhlas Spolková rada (Bundesrat). Nemecký demokratický právny štát disponuje účinnými mechanizmami kontroly moci a bráni koncentrácii právomocí či svojvôli pri vládnutí. Tieto mechanizmy možno – a treba – využívať na krotenie politikov bažiacich po moci.

3,   Katastrofické scenáre, ktoré sa tu „demokrati“ našej „demokracie“ neustále snažia vykresľovať, sú plodom ich vlastných zvrátených myslí. Ktoré strany sa neustále správajú spôsobom, ktorý je čiastočne protiústavný, a šliapu demokraciu nohami? AfD to rozhodne nie je!

 Celé toto divadlo sa neskončí, kým sa nebude nič robiť pre krajinu a kým sa pozornosť vlády bude sústreďovať len na snahu blokovať stranu, ktorá by svoju prácu pravdepodobne robila lepšie. Je to jednoducho zahanbujúce. A predsa má táto „vláda“ tú drzosť tárať o diktatúre a autokracii v iných krajinách. Mali by ste sa pozrieť sami na seba a plniť si svoju povinnosť „odvracať škody od národa“.