To je ale prekvapenie!!! Prečo Merz zrazu nazýva Rusko „európskym susedom“ a hovorí o normalizácii vzťahov? Až dosiaľ bolo pre neho najväčším zlom!

Kancelár Merz tento týždeň všetkých prekvapil nasledujúcim vyhlásením, keď bol na východe, ktoré bolo pre neho vlastne nemysliteľné:

„A ak sa nám potom podarí zabezpečiť návrat mieru a slobody do Európy, tak konečne opäť nájdeme rovnováhu s naším najväčším európskym susedom, teda Ruskom. A nehovorím to preto, že som tu na východe Nemecka; hovorím to aj všade inde v Nemecku. Rusko je európska krajina. 

Ak sa nám teda potom podarí dlhodobo opäť nájsť rovnováhu s Ruskom, ak bude mier, ak bude zaručená sloboda, ak sa nám to všetko podarí, dámy a páni, tak potom táto Európska únia a my v Spolkovej republike Nemecko prejdeme ďalšou skúškou a potom sa môžeme s veľkou dôverou pozerať do budúcnosti po roku 2026. Prajem nám všetko najlepšie. Som si istý, že uspejeme.“

Toto zdanlivo prekvapujúce Merzovo vyhlásenie nebolo až také prekvapujúce, vzhľadom na to, čo sa tento týždeň dialo v EÚ a čomu nemecké médiá takmer vôbec nevenovali pozornosť. Pozrime sa teda bližšie na to.

Výzvy na rokovania s Ruskom

Po decembrovom summite EÚ, kde zlyhal plán na vyvlastnenie ruských aktív zmrazených v EÚ, francúzsky prezident Macron vyhlásil, že je čas, aby „Európa“ obnovila dialóg s Ruskom. Uviedol, že súčasný formát rokovaní o Ukrajine, v ktorom americkí vyjednávači rokujú o podmienkach dohody s Ruskom bez európskej účasti, „nie je optimálny“.

Tento názor vyjadrili aj ďalší lídri EÚ, ako napríklad Talianka Meloni.

Potvrdzuje to napríklad aj Politico, ktoré v utorok s odvolaním sa na zdroje informovalo, že vyhlásenia talianskych a francúzskych politikov o tom, že EÚ musí rokovať s Ruskom, sa v Bruseli a ďalších európskych hlavných mestách stretli so súhlasom. Macron v posledných dňoch zdôraznil, že vzhľadom na bilaterálne rozhovory medzi Američanmi a Rusmi je dôležité „zúčastniť sa, aspoň čiastočne“, citovalo Politico francúzskeho predstaviteľa, pretože „v niektorých hlavných mestách EÚ“ rastie „pochopenie potreby vyváženého prístupu medzi odmietnutím a účasťou“.

Zdroj dodal, že existuje množstvo otázok, „o ktorých sa nedá diskutovať (len) s USA, pretože majú priame bezpečnostné dôsledky“ pre Európanov. A už v pondelok dokonca hovorkyňa Európskej komisie Paula Pinho pripustila, že „EÚ bude musieť jedného dňa rokovať s Ruskom“, ale dodala, že tento čas „ešte nenastal“.

Vymenovanie osobitného vyslanca EÚ?

Politico potom informovalo, že členské štáty EÚ diskutujú o vymenovaní osobitného vyslanca pre rokovania o Ukrajine, ktorý by mohol rokovať s Ruskom za EÚ. Podľa Politico, je medzi možnými kandidátmi na túto pozíciu aj fínsky prezident Alexander Stubb. Politico uvádza, že vymenovanie osobitného vyslanca EÚ pre ukrajinskú krízu sa už prerokúvalo na summite EÚ v marci 2025.

V EÚ teraz panujú obavy, že Brusel nebude schopný obhájiť svoju pozíciu bez miesta pri rokovacom stole. Politico opisuje iniciatívu ako „bezprecedentný krok, ktorý predstavuje významný posun v prístupe Európy k bilaterálnym rokovaniam sprostredkovaným americkým prezidentom Donaldom Trumpom“ a cituje nemenovaného francúzskeho predstaviteľa:

„Macron v posledných dňoch presadzuje myšlienku, že vzhľadom na bilaterálne rokovania medzi Američanmi a Rusmi je dôležité zohrať v diskusiách aspoň nejakú úlohu. Meloni to dôrazne podporuje, pretože nie sú naivní a chápu, čo by sa v rokovaniach dalo dosiahnuť. Čelia voľbe medzi účasťou a neúčasťou, ale v hlavných mestách rastie pochopenie hodnoty účasti na rokovaniach.“

Napríklad Taliansko navrhlo na túto funkciu bývalého premiéra Maria Draghiho, zatiaľ čo EÚ navrhla ako možného kandidáta fínskeho prezidenta Alexandra Stubba.

Zároveň európski predstavitelia pre Politico uviedli, že pozícia osobitného vyslanca zatiaľ neexistuje a že diskusie o kandidátoch na túto funkciu sú predčasné.

Koho by Rusko prijalo?

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa už predtým vyjadril k Macronovým vyjadreniam a uviedol, že Moskva je vždy pripravená na dialóg a pripomenul, že ruský prezident opakovane zdôraznil svoju otvorenosť voči kontaktu, „za predpokladu však, že zúčastnené osoby sú zdvorilé a majú minimálnu úroveň slušnosti“.

Túto výhradu pravdepodobne v Moskve berú veľmi vážne, pretože reputácia EÚ a jej lídrov – a najmä dôvera v dohody s nimi – prudko klesla.

Fínsky prezident Stubb je nevhodným kandidátom, pretože bol jedným z najhlasnejších zástancov fínskej protiruskej politiky a nikto by teraz neveril, že je skutočne ochotný rokovať. Na druhej strane, EÚ bude sotva pripravená vymenovať niekoho ako maďarský premiér Orbán, o ktorom by ruská vláda verila, že má skutočný záujem o spravodlivé riešenie ukrajinského konfliktu.

Talianske noviny „Il Fatto Quotidiano“ tiež informovali, že EÚ si začala uvedomovať, že konflikt na Ukrajine sa neskončí, pokiaľ bude Kyjev podporovať „až do trpkého konca“. Podľa správy Európska komisia po prvýkrát potvrdila možnosť vyriešenia konfliktu diplomatickou cestou.

Noviny však citovali hovorkyňu Európskej komisie Paulu Pinho:

„V určitom bode sa musia uskutočniť rokovania, a to aj s prezidentom Putinom.“

Politico medzitým informoval, že otázka vymenovania osobitného vyslanca EÚ pre Ukrajinu viedla k značným nezhodám medzi členskými štátmi EÚ.

Medzi krajinami EÚ existujú „vážne nezhody“ týkajúce sa detailov tohto vymenovania, hoci väčšina krajín uznáva potrebu dialógu EÚ o Ukrajine, „ak Európa nechce dosiahnuť svoje červené čiary, ako je členstvo Ukrajiny v NATO“.

Podľa Politica sa o tejto otázke už diskutovalo na summite EÚ koncom decembra a vysoká predstaviteľka EÚ Kaja Kallasová sa prezentovala ako „jediná kandidátka na vedenie rokovaní o Ukrajine“. Zatiaľ čo Mario Draghi a Alexander Stubb, spomínaní už skôr, boli označení za možných kandidátov na pozíciu osobitného vyslanca, ani jeden z nich nebol prijateľný pre všetky krajiny EÚ.

Čo znamená Merzovo vyhlásenie

Na pozadí vývoja v EÚ sa Merzove prekvapivo priateľské poznámky o Rusku zrazu stávajú pochopiteľnými.

V EÚ sa situácia obrátila; pochopili, že ukrajinský projekt je stratený, že USA už nie sú na strane EÚ, že USA a Rusko sú v procese rozhodovania o novom bezpečnostnom poriadku v Európe a že EÚ kvôli svojmu odmietnutiu spolupráce nie je pri rokovaniach.

K tomu sa pridáva neúspešný decembrový pokus o krádež zmrazených ruských fondov, ktorý vznikol v dôsledku nezhôd v rámci EÚ a ktorý otvorene odhalil rozkol v EÚ.

V EÚ už neexistuje väčšina, ktorá by súhlasila s tvrdením „Ukrajinu budeme podporovať tak dlho, ako to bude potrebné“.

Keďže Merz, ako je dobre známe, túži stať sa vedúcou osobnosťou v EÚ, musel aj on radikálne zmeniť svoj postoj, ak nechcel byť v rámci EÚ odsunutý na vedľajšiu koľaj.

Preto teraz jeho prekvapujúce, takmer priateľské slová na adresu Ruska boli primárne určené zahraničnému publiku, konkrétne tomu v Európe. Zdá sa, že Merz sa teraz chce pridať k zástancom rozhovorov s Ruskom a začína pripravovať svoj obrat o 180 stupňov v prejavoch.

Keďže je však známe, že Merz túži po vedúcej pozícii v EÚ, musel aj on radikálne zmeniť svoj postoj. Ak je táto interpretácia správna, mali by sme veľmi skoro nájsť čoraz viac článkov v nemeckých médiách, ktoré doteraz vždy poslušne nasledovali vládnu líniu a kategoricky sa stavali proti rokovaniam s Ruskom, že aj oni zmenia svoj postoj hoci doteraz akékoľvek rozhovory s Ruskom a jeho „vojnovým zločincom“ Putinom vylúčili.

A ak by sa tak stalo, nemalo by prekvapiť, keby sa Merz pokúsil kandidovať na úlohu osobitného vyslanca EÚ na rozhovory s Putinom.

Či má však Rusko záujem o rokovania s vojnovým štváčom Merzom je veľmi otázne!!!