To celé je len Trumpov blaf a trik: Prečo sa Kremeľ môže fakticky len smiať hrozbe dodávok rakiet Tomahawk Kyjevu cez EÚ, ktoré zaplatia Zelenskemu občania EÚ

Pred niekoľkými dňami sa objavili správy, že USA zvažujú dodávky rakiet Tomahawk Ukrajine, čo vyvolalo eufóriu medzi ukrajinskými podporovateľmi z možnej zmeny kurzu Trumpovej administratívy. Všetkým skutočným odborníkom však bolo jasné, že ide o Trumpov nešikovný blaf.

Ak Trumpova administratíva dúfa, že hranie sa s návrhom na dodávku modernejších rakiet dlhšieho doletu Ukrajine poskytne výhodu oproti ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, mýli sa.

Ukrajina nemá kapacity na odpaľovanie rakiet Tomahawk a americké zásoby týchto zbraní a ich nosičov sú príliš malé a príliš cenné na to, aby Pentagon súhlasil sa ich kompletne vzdať a predať ich EÚ.

Nie je to prvýkrát, čo ukrajinský prezident Vladimir Zelenskyj požiadal o rakety Tomahawk. Na začiatku vojny už podobnú žiadosť adresoval Bidenovej administratíve, ale bola zamietnutá. Dôvody jeho pretrvávajúceho záujmu sú zrejmé: S doletom 2 500 kilometrov, čo je takmer desaťnásobok dosahu amerických systémov ATACMS, by rakety Tomahawk mohli ohroziť strategické vojenské ciele a kritickú infraštruktúru takmer v celom Rusku, ďaleko od hraníc Ukrajiny, vrátane Moskvy a mimo nej.

To, že prezident Trump teraz túto žiadosť vážne zvažuje, je pre mnohých prekvapujúce. Koniec koncov, jeho administratíva už pred mesiacmi obmedzila použitie amerických rakiet dlhého doletu Ukrajinou na ciele na územiach Ukrajiny obsadených Ruskom.

Dodávka nových striel s plochou dráhou letu schopných dosiahnuť ešte ďalej na ruské územie by bola v rozpore s týmto postojom a Trumpovým klesajúcim záujmom ponúknuť Ukrajine akúkoľvek dodatočnú vojenskú podporu.

Prezident Trump samozrejme často mení názor. Robí to vedome a z viacerých dôvodov. Ale aj keby pokračujúca eskalácia Ruska na Ukrajine a jeho údajné vniknutie do vzdušného priestoru NATO v posledných týždňoch zmenili Trumpov postoj, je nepravdepodobné, že USA môžu alebo budú naozaj chcieť dodať Kyjevu rakety Tomahawk.

V skutočnosti reči o dodávkach rakiet Tomahawk Ukrajine nie sú prostriedkom na vyvíjanie tlaku na ruského prezidenta, ale čisto imaginárnym a odtrhnutým pokusom od vojenskej reality a Putin to presne vie.

Rakety Tomahawk možno odpáliť len troma spôsobmi: Z torpédoborca ​​s riadenými strelami, z ponoriek triedy Ohio, Virginia a Los Angeles a z nového pozemného systému Typhon vyvinutého americkou armádou.

Ukrajina nemá žiadnu z týchto možností a prakticky nemá šancu ich získať v krátkodobom alebo strednodobom horizonte.

Ukrajinské námorníctvo je príliš malé na odpaľovacie systémy a chýbajú mu hladinové bojové lode, útočné ponorky a personál na ich obsluhu. Vzhľadom na napätú situáciu v lodiarňach, kde stavajú americké lode a ponorky ( o čom je v Európe sotva niečo známe) je nepravdepodobné, že by Pentagon zvažoval predaj týchto platforiem Ukrajine.

Ak by USA ponúkli Ukrajine systém Typhon, na bojisku krajiny by dlho nevydržal. Batéria Typhon je obrovská a ťažko sa premiestňuje, čo si vyžaduje C-17 na jej prepravu na dlhé vzdialenosti. Hoci je mobilný po ceste, jeho veľkosť ho umožňuje ľahko objaviť pomocou satelitu alebo dokonca sledovacieho dronu.

Inými slovami, bol by atraktívnym a zraniteľným cieľom ruských náletov.

Bez možnosti odpaľovať rakety by bolo zbytočné dávať alebo predávať Tomahawky Ukrajine. Existujú však aj ďalšie dôvody pochybovať o tom, že by USA o tom uvažovali.

Po prvé, samotné rakety sú nedostatkové a ich výroba trvá dva roky. Vzhľadom na celkový odhadovaný zásobný fond USA, ktorý je menej ako 4 000 rakiet, a premrhanie niekoľkých stoviek rakiet v nezmyselnej kampani proti Hútíom v Červenom mori, bude Pentagon na redukciu zásob kvôli Kyjevu veľmi skeptický.

 A nebude sa chcieť rozlúčiť s cennou muníciou, najmä v množstvách, ktoré Ukrajina potrebuje na dosiahnutie nejakého strategického úspechu.

Platí to najmä vzhľadom na kľúčovú úlohu, ktorú bude raketa hrať v akejkoľvek vojne v Tichomorí, a vzhľadom na skutočnosť, že vo väčšine rokov sa ich vyrobí menej ako 200.

Po druhé, USA doteraz predali túto raketu iba blízkym spojencom: Austrálii, Spojenému kráľovstvu, Dánsku a Japonsku. Ani Izraelu nebolo dovolené kúpiť rakety Tomahawk. Zdá sa nepravdepodobné, že by USA boli ochotné podeliť sa o zbraň a jej citlivú technológiu s Ukrajincami, najmä vzhľadom na riziko, že by sa raketa alebo jej zvyšky mohli dostať do ruských rúk.

Napokon je tu otázka eskalácie, ktorú Trump a jeho tím pre národnú bezpečnosť naďalej pozorne sledujú. Vybavenie Ukrajiny schopnosťou zasiahnuť hlboko v Rusku so sebou nesie obrovské riziko, najmä preto, že použitie týchto rakiet by si vyžadovalo podporu amerických spravodajských služieb a cielenia, ktoré Ukajinci neovládajú.

Ak Moskva uvidí skutočnú hrozbu pre ciele režimu alebo časti svojej jadrovej infraštruktúry, potenciál jadrovej eskalácie by sa mohol stať neprijateľne vysokým. Napriek rastúcej frustrácii z Putina Trump nedal najavo žiadny záujem o takýto výsledok ani o kroky USA, ktoré by mohli Putina ešte viac odsunúť od rokovacieho stola.

S pokračujúcou vojnou je pochopiteľné, že Trump a jeho tím národnej bezpečnosti hľadajú nové spôsoby, ako prinútiť Putina ukončiť svoju vojnovú kampaň. Aby však nové hrozby fungovali, musia byť politicky aj vojensky dôveryhodné. Návrh na vyslanie Tomahawkov na Ukrajinu nie je ani jedno, ani druhé a pravdepodobne v Kremli vyvolá skôr smiech, ale už vôbec nie strach.

V konečnom dôsledku najlepšou cestou k ukončeniu vojny na Ukrajine zostáva intenzívnejšia diplomacia, aj keď je proces rokovaní pomalý a frustrujúci a neprináša okamžité výsledky.