Teória Tuckera Carlsona - a má pre ňu veľmi dobré dôvody a argumenty - tvrdí: Medzinárodné trhy s ropou ovládla a manipuluje umelá inteligencia

Tucker Carlson prišiel s jednou z najpozoruhodnejších teórií posledného obdobia: skutočným bojiskom v oblasti ropy už nie je fyzická ťažba ani tradičné špekulácie, ale umelá inteligencia – a našla spôsob, akým sa dajú manipulovať.

Podľa Carlsona dnes v obchodovaní s ropnými futures dominujú algoritmy. Ľudskí obchodníci zohrávajú čoraz menšiu úlohu a špekulácie na trhu sa už do značnej miery automatizovali. 

Vlády preto už nemusia cieliť priamo na jednotlivých obchodníkov; stačí zaplaviť informačný priestor upokojujúcimi vyhláseniami.

Systémy umelej inteligencie tieto titulky interpretujú ako signály a udržiavajú ceny na nízkej úrovni.

Recept na moderné trhové špekulácie znie: kto ovláda naratívy, ovláda stroje – a tým aj cenu.

Carlson podotýka, že neexistujú priame dôkazy o tom, že by Trumpova administratíva takto konala zámerne. Toto pozorovanie však nastoľuje kľúčové otázky: ak väčšinu obchodov realizujú stroje, kto v skutočnosti hýbe trhom? Samotní obchodníci? Alebo tí, ktorí formujú informácie, od ktorých sú algoritmy závislé?

Programy umelej inteligencie  (zatiaľ, pričom raz sa už tak preukázateľne stalo) nikdy nekonajú autonómne; vždy fungujú na základe údajov, ktoré dostávajú.

Predstavuje to posun, vďaka ktorému sú informácie ešte dôležitejšie – menia sa totiž na strategickú zbraň.

Upokojujúce správy o stabilných dodávkach, diplomatickom pokroku či klesajúcich rizikách môžu viesť stroje k tomu, že si udržia svoje pozície alebo dokonca začnú predávať, čím stlačia cenu nadol.

Platí to aj naopak: alarmujúce správy či titulky o hroziacom nedostatku môžu spôsobiť prudký rast cien – bez ohľadu na skutočnú situáciu v ťažbe ropy.

Bez nezvratných dôkazov – tie však určite už čoskoro prídu - zostáva táto myšlienka len teóriou, hoci Carlsonova hypotéza rozhodne nie je nová.

Trhy sa vždy vyvíjali na základe informácií, no táto dynamika sa v súčasnosti radikálne zintenzívňuje: čím viac trhu dominujú algoritmy, tým je náchylnejší na cielenú manipuláciu s informáciami.

Preto, kto ovplyvňuje mediálny priestor, nepriamo ovplyvňuje aj rozhodnutia strojov.

Carlsonovo pozorovanie prichádza v čase, keď sú ceny ropy silne politicky podmienené. Geopolitické napätie, rozhodnutia o ťažbe a energetická politika už neovplyvňujú trh len prostredníctvom ponuky a dopytu; čoraz viac sa prejavujú cez digitálne filtre, ktoré automatizujú obchodovanie.

Mnohí pozorovatelia si už dlhšie všímajú tento vzorec správania administratívy Donalda Trumpa:

znepokojivé správy sa zverejňujú spravidla vždy po uzavretí trhov, zatiaľ čo upokojujúce vyhlásenia prichádzajú tesne pred ich otvorením.

Pre Carlsona je to kľúčový moment: na trhu ovládanom umelou inteligenciou už nie sú jedinými rozhodujúcimi aktérmi subjekty, ktoré ropu ťažia alebo nakupujú. Rozhodujúce je teraz to, kto píše správy, ktoré stroje čítajú.

Táto teória je samozrejme veľmi výbušná, pretože mení rozloženie síl. Skutočnými hybnými silami cien totiž nemusia byť obchodníci za svojimi terminálmi, ale skôr tvorcovia verejného naratívu.