Tento skvelý muž bol prvým exaktným prírodovedcom sveta, a to celkom v modernom novodobom ponímaní prírodnych vied

Až do čias jeho éry boli prírodné vedy len súčasťou filozoficko-teologického systému ideí. Tento systém mal za sebou ale veľmi dlhú a v podstate aj úspešnú históriu. A bolo mimoriadne ťažké ho povaliť a revidovať

Bol založený na Aristotelových predstavách o kozme. Keďže myšlienky antických gréckych filozofov a ich teórie o svete a o jeho mieste v kozme katolícka cirkev odmietala ako kacírske pohanské konštrukcie, trvalo to celé stáročia, kým sa v západnej kultúre ujali a presadili.

Zmierenie viery a rozmu - tak možno nazvať ich postupné presadenie sa v Európe - incioval v 13. storočí učený dominikánsky mních Tomáš Akvinský.

Až do čias Galileiho – ktorý sa stal prvým exaktným prírodovedcom histórie - bola Zem považovaná za guľu v strede nebeských sfér, ktoré ju obklopovali. Na nich boli pripevnené božským stvoriteľom hviezdy, Slnko a Mesiac, ktoré ju obiehali.

To bolo ľahko zrozumiteľné pre každého, lebo tak to vyzeralo na oblohe pre oko každého pozorovateľa. Zem bola pevná, obrovská a nehybná a hviezdy maličké a Slnko a Mesiac len o čosi väčšie a krúžili okolo nej.

To bol svetonázor slávneho gréckeho astronóma Ptolemaja a platil 15 storočí. 

Je veľkou a nehynúcou zásluhou Galilea prostredníctom ktorého sa prírodné vedy stali váženou a na celom svete uznávanou disciplínou. 

V súvislosti s Galileom a jeho odsúdením cirkvou vzniklo v  priebehu času viacero predsudkov a omylov.

Jedným z nich je názor, že cirkev bola nepriateľsky nastavená voči vede, špeciálne  voči prírodným vedám. To sa však nedá takto povedať. 

Faktom je ale to, že cirkev bola  prísnym strážcom ptolemajovského svetonázoru, ktorý presne vyhovoval učeniu cirkvi o stvorení sveta. 

Galileove objavy a astronomické tvrdenia boli v absolútnom rozpore s týmto učením cirkvi a preto sa dostal do osudového sporu s ňou.

Aby sme pochopili úlohu vedy v epoche talianskej renesancie, musíme analyzovať vtedajšiu taliansku spoločnosť diferencovane. Mocenskému aparátu cirkevného kléra išlo predovšetkým o to, aby udržal status quo, ktorý začal ovplyvňovať a destabilizovať silnejúci neskorý feudalizmus, ktorý čoraz viac diktoval spoločenské pravidlá. 

Pápež Urban VII. spočiatku Galilea podporoval a zaujímal sa o jeho učenie. Dokonca ho  vyzval ho, aby publikoval svoje úvahy o Koperníkovom heliocentrickom systéme. 

Potom ho ale odporcovia veľkého astronóma, narodeného v Pise - menovite kardinál Belarmin - presvedčili, že ho treba stiahnuť z obehu a donútiť, aby svoje kacírske tvrdenia odvolal. 

A tak ho v roku 1633 takto ovplyvnený Urban VII. odsúdil na doživotné domáce väzenie, v ktorom strávil deväť rokov až do svojej smrti. 

Galileo však nebol ani tak veľmi obeťou konzervatívneho učenia cirkvi, ako vnútornych bojov v lone cirkvi.