Ťažko chorý pacient, Nemecko! Trpká pravda, o ktorej nemecká politika mlčí: Krajina je dvojnásobne „ničená“: Migranti, Ukrajina a ukrajinskí utečenci ju stoja miliardy a najproduktívnejšia vrstva občanov odchádza a či priam uteká do cudziny !!!

Krajinu opúšťajú vysokokvalifikovaní odborníci, podnikatelia a špičkoví pracovníci. Nemecko prichádza práve o tých ľudí, ktorí udržiavajú systém v chode – ide o obrovskú katastrofu a či pohromu zavinenú vlastným konaním, ktorú bolo možné úplne predvídať.

Nemecko celé desaťročia budovalo jednu z najproduktívnejších a najvzdelanejších populácií na svete. Inžinieri, vedci, technici, lekári a podnikatelia vyrastali s presvedčením, že vzdelanie, silná pracovná morálka a tvrdá práca vedú k prosperite a kvalitnému životu. Táto spoločenská zmluva je však teraz porušená.

Ľudia, ktorí dodržiavali pravidlá, si uvedomujú, že štát vníma ich úspech predovšetkým ako zdroj príjmov z daní. Martin Armstrong to vyjadruje stručne: produktívna vrstva hľadá cestu preč.

Euronews uvádzajú, že len v minulom roku opustilo krajinu viac ako 288 000 nemeckých občanov. Čistá emigrácia dosiahla približne 97 000 ľudí, čo je najvyššie číslo od roku 2017. Už nejde len o dôchodcov hľadajúcich slnko, pokoj a bezpečnosť; odchádzajú predovšetkým vysokokvalifikovaní odborníci.

Prieskum spoločnosti Indeed odhaľuje, že 54 percent respondentov s čistým príjmom domácnosti najmenej 6 000 eur sa už uchádzalo o prácu v zahraničí alebo skúmalo možnosti na medzinárodnom trhu práce. Dve tretiny z nich zvažujú dlhodobý alebo trvalý pobyt v zahraničí.

Dôvody sú jasné: vyšší príjem (51 percent), lepšia kvalita života (51 percent) a nižšie daňové a odvodové zaťaženie (42 percent). Sedemdesiat percent respondentov považuje daňové zaťaženie v Nemecku – v pomere k príjmu – za príliš vysoké. Tvrdá práca sa už dostatočne nevypláca.

V Nemecku je už koniec zásluhového princípu !!!!

Zamestnanec na plný úväzok poberajúci minimálnu mzdu (13,90 eura na hodinu) má hrubý mesačný príjem približne 2 409 eur. Po odpočtoch mu často zostáva čistý príjem 1 700 až 1 800 eur. To je prijateľné pre nástupnú pozíciu alebo prácu nevyžadujúcu vysokú kvalifikáciu. Skutočný problém sa však ukazuje pri špičkových pracovníkoch: absolvent vysokej školy s hrubým ročným platom 70 000 eur si často mesačne ponechá v čistom len približne 3 500 eur. Je to len o niečo viac než dvojnásobok toho, čo dostáva človek zarábajúci minimálnu mzdu – a to napriek rokom vzdelávania, vyššej zodpovednosti a podstatne väčšiemu úsiliu.

Nemecko má jedno z najvyšších daňovo-finančných zaťažení spomedzi industrializovaných krajín. Priemerný zárobkovo činný občan si ponechá iba približne 50,70 eura čistého zo 100 eur celkových nákladov zamestnávateľa. OECD odhaduje daňovo-finančné zaťaženie na jedného priemerného zárobkovo činného na približne 49,2 percenta (v porovnaní s priemerom OECD 35,1 percenta).

Nemeckí politici vytvorili byrokratický prerozdeľovací stroj, ktorý pohltí takmer polovicu ekonomickej hodnoty práce skôr, ako si zamestnanec môže ušetriť čo i len euro !!!!!!!!!!

Tí istí politici však vyjadrujú prekvapenie a hnev, keď kvalifikovaní Nemci zistia, že si nemôžu dovoliť bývanie, odkladajú rodičovstvo a hľadajú príležitosti v zahraničí.

USA zostávajú najobľúbenejšou destináciou, nasledované Veľkou Britániou a Švajčiarskom. Spojené arabské emiráty a dokonca aj India sa stávajú čoraz atraktívnejšími. Švajčiarsko ponúka vyššie platy a nižšie dane, zatiaľ čo emiráty sa z veľkej časti úplne vzdávajú dane z príjmu. Tí, ktorí emigrujú, si so sebou berú nielen seba, ale aj svoje vedomosti, svoju daňovú schopnosť a často aj svoj kapitál.

Zároveň Nemecko dováža státisíce migrantov – často bez porovnateľnej kvalifikácie. Výsledkom je čistý odlev produktívnych jednotlivcov spolu s prílevom ľudí, ktorí zaťažujú systém sociálneho zabezpečenia.

To sa rovná stále sa urýchlujúcej demografickej a ekonomickej „samovražde“ !!!!!!!!!

A potom je tu nenásytný pažravý moloch Brusel, ktorý problém zhoršuje neustálym prúdom nových nariadení, klimatických mandátov a energetických politík, ktoré ďalej narúšajú konkurencieschopnosť.

Postupné vyraďovanie jadrovej energie, odklon od lacnej ruskej energie a ideológia „nulovej čistej spotreby“ masívne oslabili nemecký priemysel.

Vláda cynicky očakáva - nie dokonca brutálne žiada - že produktívni členovia spoločnosti zaplatia náklady! Je potom len logické, že  preto mnohí z nich emigrujú.