Takto sa preparujú mozgy pre „konjuktúru“ novej vojny Nemcov proti Rusom! Nemecký historik Egon Flaig: Pre blaho krajiny musia byť nemeckí rodičia pripravení obetovať synov a dcéry vo vojne!

Pre celú spoločnosť by nemeckí rodičia za istých okolnosti mali byť pripravení poslať svojich synov a dcéry do vojny a obetovať ich. Okamžite (!)  To žiada Egon Flaig – podobne to žiadal a nariadil aj Adolf Hitler...

Flaig ďalej: „Znovu zaviesť brannú povinnosť a prečo neurobiť to, čo robia teraz v Poľsku, (...) vo vyšších triedach v Poľsku (...) budú do učebných osnov zahrnuté výcviky streľby (...) – myslím si, že je to správna vec.“

Toto hovorí historik Egon Flaig v reportáži „Kulturzeit“ v relácii 3sat.

Flaig diskutuje o „neochote rodičov vnímať svoje deti ako vojakov“.

Hlas parafrázuje: „Rodičia by museli byť ochotní vzdať sa svojich detí.“

Priam neuveriteľné – toto patrí k nacisticko-fašistickej ideológii!

Flaig: „Neochota rodičov vnímať svoje deti ako vojakov, teda ako členov komunity, ktorí by mohli byť obetovaní pre komunitu, ktorí by mohli byť obetovaní, aby sme si udržali životy také, aké chceme naďalej žiť – táto ochota priniesť túto obeť je bolestivá (...).“

Hlas hovorí:

„Ale rodičom a ich deťom chýba odvaha obetovať sa.“ Za to môžu desaťročia pacifizmu.“

Cvičenie streľby na terč pre študentov? Od rodičov sa očakáva, že obetujú svoje deti pre spoločné dobro? Pre zachovanie našich životov?

Nasleduje ústredná otázka:

O čom tento svojím spôsobom pomätený (a či dokonca niekým „kúpený“) historik vôbec hovorí?

Vyhlásenia, ako sú tie, ktoré sú citované, jednoducho postrádajú akúkoľvek súvislosť s realitou. Prečo by sa deti mali učiť strieľať v školách? Prečo by mali byť rodičia ochotní obetovať svoje deti?

Flaigov mylný predpoklad, že Rusko chce vojnu s NATO, je jedna vec.

Druhá doslova katastrofálna vec je:

Jeho vyhlásenia, aj keď sú úplne oddelené od základných politických predpokladov, sú urážkou ľudstva a výdobytkov civilizácie.

Deti sú degradované na pozíciu akejsi „komunity“, ktorá ako vojaci musí byť pripravená ísť na smrť. Milujúci rodičia, ktorí nechcú poslať svoje deti na smrť vo vojne, sú vnímaní ako niečo negatívne pre „komunitu“.

Možno by najradšej navrhol aj to, aby boli deti už na školách vychovávané pre nadšenie k vojne  a vhodne ideologizované proti „trvalému“ nepriateľovi, samozrejme Rusku a Číne.

To čo hovorí historik Flaig je, povedané na rovinu, neľudské a odsúdeniahodné! Aj za predpokladu, že „tam vonku“ existuje zlý nepriateľ, ktorý chce zaútočiť a zničiť štát, by žiadna demokratická spoločnosť na tejto zemi nemala požadovať, aby občania obetovali svoje životy za iných.

Obetovanie vlastného života za iných môže byť založené iba na slobodnom rozhodnutí a slobodnej vôli každého jednotlivého občana.

Predstavy vojny a vojactva, ktoré robia z jednotlivca objekt väčšieho celku, povyšujú ľudí s ich slobodnou vôľou na úroveň hmyzej kolónie.

Štát prežije vo vojnovej situácii, ak je dostatok občanov ochotných bojovať za štát, svoju krajinu a ľudí, ktorí v nej žijú. Ak to tak nie je, štát sa môže zrútiť. V jednotlivých prípadoch to môže byť tragické, hrozné, nesprávne alebo možno aj správne.

Ale nech už historici situáciu nakoniec klasifikujú akokoľvek, mali by pochopiť jednu vec:

Žiadna demokracia nemôže a nesmie ukladať povinnosť bojovať.

Mimochodom, Flaig akoby hovoril ústami ľudí typu Pistoriusa a či Merza.

V každom prípade si myslím, že by mu za tieto jeho výroky tlieskali.

Uzavriem výpoveďou filozofa Ludwiga Marcuseho: 

„´Život nie je najvyššou hodnotou,´ hovorí Schiller. –  Ale tí, ktorí to tvrdia, majú zvyčajne na mysli životy iných, nie životy vlastné!“