Tajomný záhadný Merkúr – najmenšia planéta v našej slnečnej sústave, ktorá je najbližšie z planét k Slnku vyvoláva ešte stále veľké otázky

Prečo sa Merkúr tak veľmi líši od ostatných kamenných planét v slnečnej sústave? Priznám sa, že som venoval skúmaniu a štúdiu tejto neobyčajnej planéty v priebehu rokov veľa času.

Jej vznik je veľkou záhadou a jej obežnú dráhu sa podarilo vysvetliť až vďaka Albertovi Einsteinovi. A odkiaľ sa vlastne vzali všetky tie diery na jej povrchu?

Tajomstvá Merkúra fascinujú astronómov už celé desaťročia.

Dňa 18. novembra 1915 predniesol Albert Einstein prednášku v prestížnej Pruskej akadémii vied v Berlíne. Predstavil tam svoju všeobecnú teóriu relativity – teóriu, ktorá ho čoskoro preslávila po celom svete. Mnohých svojich kolegov presvedčil geniálnym ťahom:

Výpočtom týkajúcim sa planéty najbližšej k Slnku, Merkúra. Jeho nová teória vyriešila vedecký problém, ktorý trápil astronómov viac ako 50 rokov – obežná dráha Merkúra sa totiž nezhodovala presne s predpoveďami Newtonovho gravitačného zákona.

Odpoveď dokázala poskytnúť až Einsteinova nová teória.

Aj v modernej dobe zostáva štúdium Merkúra náročné. Pre jeho blízkosť k Slnku nie je možné získať ostré astronomické snímky; disk planéty sa stráca v opare súmračnej oblohy.

Až v roku 1965 sa pomocou rádioteleskopu Arecibo – v tom čase najväčšieho svojho druhu – podarilo určiť dĺžku jeho rotácie (dĺžku dňa): jeden deň na Merkúre trvá približne 54 pozemských dní.

Od roku 1973 začala vesmírna sonda Mariner 10 odhaľovať ďalšie zvláštnosti: napriek malým rozmerom má Merkúr obrovskú hustotu, vďaka čomu je jeho gravitačné pole takmer také silné ako gravitačné pole oveľa väčšieho Marsu.

Navyše, podobne ako Zem, disponuje dipólovým magnetickým poľom, čo naznačuje existenciu vnútorného dynama. K Merkúru dorazila druhá vesmírna sonda až v roku 2008 a o tri roky neskôr vstúpila na jeho obežnú dráhu.

Hoci misia NASA s názvom Messenger priniesla množstvo cenných údajov, záhady spojené s touto malou planétou sa vďaka nim len prehĺbili.

Dodnes zostáva mnoho otázok nezodpovedaných:

Prečo sa Merkúr svojou hustotou, chemickým zložením a magnetickým poľom tak výrazne líši od ostatných kamenných planét našej slnečnej sústavy?

Čo sú zač hlboké priehlbiny – objavené až vďaka snímkam zo sondy Messenger –, ktoré na jeho povrchu neustále vznikajú?

Ako táto zvláštna planéta vlastne vznikla – a čo by tieto procesy mohli prezradiť o vzdialených exoplanétach?

Odpovede by čoskoro mohla priniesť nová misia, ktorá je spoločným dielom európskej a japonskej vesmírnej agentúry; misia s názvom BepiColombo by mala k Merkúru doraziť ešte v priebehu tohto roka.

Možno teda konštatovať, že Merkúr je v skutočnosti tou najextrémnejšou a najzáhadnejšou zo štyroch terestrických planét (Merkúr, Venuša, Zem, Mars).

A dôvod, prečo sa tak výrazne odlišuje od ostatných planét, spočíva v jeho extrémnej blízkosti k Slnku, v kozmickej katastrofe, ku ktorej došlo v jeho mladosti, a v absencii atmosféry.