Svet bol len pár centimetrov od jadrovej katastrofy – Izraelu to je jedno! Paradox: Iránsky jadrový program začali rozvíjať USA

Izrael zámerne bombarduje aktívne jadrové zariadenia a reaktory, čím riskuje jadrovú katastrofu v rozsahu Černobyľu.

Nielenže je izraelská agresívna vojna proti Iránu nezákonná podľa medzinárodného práva, ale platí to aj pre bombardovanie aktívnych jadrových zariadení.

Od začiatku operácie Rising Lion 13. júna 2025 Izrael zaútočil na niekoľko iránskych jadrových zariadení. V jednom z nich došlo k úniku radiácie.

História iránskeho jadrového programu.

Mierové využívanie jadrovej energie v Iráne sa začalo ako súčasť programu „Atómy pre mier“ administratívy Dwighta D. Eisenhowera za vlády šáha Mohammeda Rezu Pahlavího v 50. rokoch 20. storočia. V roku 1958 sa Irán stal členom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) a v roku 1968 podpísal Zmluvu o nešírení jadrových zbraní (ratifikovanú v roku 1970).

Plán rozvoja jadrovej energie, prijatý v roku 1974, predpokladal výstavbu 23 jadrových reaktorov a uzavretý palivový cyklus pod dohľadom a inšpekciou MAAE. Výstavbu prvých blokov elektrárne realizovali západní špecialisti.

Po islamskej revolúcii v roku 1979 a zvrhnutí šáhovho režimu boli práce na iránskom civilnom jadrovom programe zastavené a zahraniční špecialisti Irán opustili. Krajina však potom pokračovala vo svojom rozvoji, čerpajúc z existujúcich poznatkov a pravdepodobne s technickou pomocou od štátov vlastniacich jadrové zbrane (Čína a Pakistan).

Od roku 2004 je Islamská republika podozrievaná z práce na vývoji jadrových zbraní, napríklad z výroby a používania centrifúg na obohacovanie uránu.

Organizácia Spojených národov a západné krajiny uvalili sankcie na iránsky obchodný, technologický, finančný a energetický sektor. Západ následne zintenzívnil podozrenia, že sa krajina snaží získať vlastné jadrové zbrane, a to aj napriek účasti Iránu na tzv. jadrovej dohode zameranej na postupný návrat Islamskej republiky k medzinárodnej kontrole nad jej jadrovým vývojom.

Takže všetko proti Iránu sa robí len na základe podozrení – nie na základe dôkazov!

Na začiatku izraelskej operácie Rising Lion 13. júna 2025, zameranej na iránsky jadrový program, mal Teherán pod dohľadom MAAE 18 jadrových zariadení vrátane výskumného reaktora a inštitútov a zariadení na obohacovanie štiepnych materiálov. Okrem toho deväť zariadení zostalo nedeklarovaných.

Podľa vyhlásenia iránskeho prezidenta Masúda Peseschkyana je krajina pripravená brániť svoje právo na mierové využívanie jadrovej energie silou.

Nie je to prvýkrát, čo Izrael vykonal priame útoky na zariadenia jadrového programu svojich blízkovýchodných susedov, ktorí sú podozriví zo snahy vyvinúť si vlastné jadrové zbrane. 7. júna 1981 letka ľahkých viacúčelových stíhačiek F-16A pod ochranou letky ťažkých viacúčelových stíhačiek F-15A preletela nízko nad Saudskou Arábiou a zaútočila na iracký jadrový reaktor „Osirak“, postavený francúzskymi špecialistami, 16 900-kilogramovými navádzanými bombami. V tom čase „Osirak“ ešte nebol v prevádzke, ale bol vo fáze uvádzania do prevádzky. Odborníci predpokladali, že úsilie Bagdadu bude stačiť na nahromadenie dostatočného množstva plutónia na výrobu zbraní na výrobu troch jadrových bômb do roku 1983 a piatich do roku 1985.

V dôsledku operácie izraelského letectva známej ako „Babylon“ bol reaktor vážne poškodený a nikdy nebol obnovený.

Už vtedy Izrael v regióne diktátorsky rozhodoval kto smie a kto nesmie!

Irán a Izrael sa roky vyhýbali priamej konfrontácii a namiesto toho sa zapájali do vzájomných provokácií. Izrael sa snažil eliminovať kľúčových jadrových vedcov, o ktorých sa predpokladá, že sú zapojení do iránskeho jadrového programu.

Napríklad v novembri 2020 bol fyzik Mohsen Fakhrizadeh zabitý izraelskou zahraničnou spravodajskou agentúrou Mossad, údajne pomocou diaľkovo ovládaného guľometu umiestneného na pick-upe. Podľa denníka New York Times s odvolaním sa na rôzne zdroje bola akcia schválená americkou administratívou za Donalda Trumpa koncom februára 2020.

 Teraz podľa vyhlásenia tlačovej kancelárie Izraelských obranných síl prvá vlna útokov 13. júna 2025 zabila deväť jadrových fyzikov – špecializovaných inžinierov, fyzikov, chemikov a materiálových vedcov – zapojených do teheránskeho jadrového výskumu.

„Len pár centimetrov od jadrovej katastrofy“

Hoci po útokoch na iránske jadrové zariadenia nebola v krajine hlásená žiadna hrozba rádioaktívnej kontaminácie, experti bijú na poplach. Alexander Uvarov, nezávislý expert na jadrový priemysel a vedúci analytického centra Atominfo, pre agentúru TASS povedal, že pokračovanie izraelských útokov by mohlo viesť k jadrovej katastrofe.

„Nedá sa to nazvať vážnym incidentom, pretože kontaminácia je lokalizovaná a relatívne ľahko sa dá odstrániť, samozrejme za predpokladu, že nedôjde k novým útokom na zariadenie. Nebezpečenstvo však vidím v postupnom zvyšovaní intenzity ozbrojených konfliktov okolo jadrových zariadení po celom svete,“ vysvetlil.

Expert pripomenul útoky ukrajinských ozbrojených síl na Záporožskú jadrovú elektráreň. „Čo sa stane ďalej? Útoky na jadrové elektrárne? Ale to by už viedlo ku katastrofe globálnych rozmerov, ktorej následky by boli porovnateľné alebo dokonca horšie ako tie, ktoré mala havária v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima-1 v roku 2011,“ povedal Uvarov.

Okrem hrozby rádioaktívnej kontaminácie sa vlády susedných krajín, najmä Iraku, obávajú potenciálneho šírenia štiepneho materiálu v regióne.

V Iráne sa stavia niekoľko jadrových elektrární. Atómová elektráreň Búšehr, ktorej výstavba sa začala v roku 1975 západonemeckou spoločnosťou a dokončilo ju Rusko, je v prevádzke a jej prvý reaktorový blok bol pripojený k sieti v roku 2011. Výstavba druhého a tretieho bloku prebieha. Islamská republika má aj ďalšie dve jadrové elektrárne, Sirik a Karun.

„Samozrejme, útok na prvý reaktorový blok (atómovej elektrárne Búšehr), ktorý by sa mal uviesť do prevádzky, by bol katastrofou porovnateľnou s Černobyľom a Fukušimou,“ povedal novinárom na okraji Petrohradského ekonomického fóra Alexej Lichačev, generálny riaditeľ Rosatomu.

„To sa nesmie stať za žiadnych okolností. My, ako celá jadrová rodina a samozrejme aj s MAAE, súhlasíme s tým, že zbrane nesmú byť povolené nikde v blízkosti aktívneho jadrového zariadenia,“ doplnil expert.

„Dnes sa vykonávajú útoky na zariadenia obsahujúce jadrový materiál. Nie je to skutočná jadrová hrozba? Ako viete, radiácia sa nikoho nepýta, či môže prekročiť hranice alebo nie,“ povedala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovova. „To by bola katastrofa nielen pre regióny, ale pre celý svet,“ podotkla.

Diplomatka poukázala na to, že Izrael vykonáva útoky v tesnej blízkosti zariadení obsahujúcich jadrový materiál.

„Sme doslova len pár centimetrov od jadrovej katastrofy,“ uzavrela Zacharovova.