Summit v Šen-čene: Si, Trump a Putin formujú multipolárny poriadok, ktorý bude znamenať novú prelomovú epochu a Európa je z toho vylúčená – jej hlavní hráči, Merz, Macron, Leyen, ktorých pozície doma sú už totálne oslabené, len „škrípu“ zubami !!!

19.11.2026 10:56

Zatiaľ čo niektorí v Európe naďalej len zduto a nafúkane snívajú o „izolácii Ruska“ a západnom vodcovstve, a preto aby títo snilkovia naplnili  tieto svoje „námesačné“ psychopatické sny, ožobračujú svojich občanov, tak hlavy štátov a vlád z 21 ekonomík APEC sa v dňoch 18. – 19. novembra 2026 zišli v Šen-čene na juhu Číny – pričom prítomní boli Putin aj Trump.

 

Hostiteľ Si Ťin-pching využil túto technologickú metropolu nielen ako scénu na prezentáciu vzostupu Číny, ale aj na to, aby postavil Peking do úlohy zástancu otvorenosti, inovácií a „ázijsko-tichomorského spoločenstva“.

 

Zároveň sa uskutočnilo prvé trojstranné stretnutie medzi Si Ťin-pchingom, Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom – formát, ktorý ilustruje meniacu sa globálnu rovnováhu síl jasnejšie než väčšina západných komentárov.

 

Samotný Šen-čen slúži ako symbol. Za niečo vyše 40 rokov sa premenil z chudobnej rybárskej dediny na jedno z najdynamickejších miest sveta – sídlia tu spoločnosti ako Huawei, Tencent, výrobca iPhonov Foxconn, BYD či DJI. Počas týždňa summitu bola panoráma mesta osvetlená projekciami venovanými APEC 2026, pričom Šen-čen prezentoval svoju integráciu do oblasti „Greater Bay Area“ (Kuang-tung – Hongkong – Macao) ako model pre otvorené, vzájomne prepojené ekonomické zóny.

 

Je to už tretíkrát, čo Čína hostí summit APEC (predtým to bolo v Šanghaji v roku 2001 a v Pekingu v roku 2014).

 

Vznešené posolstvo Si Ťin-pchinga vysielané do celého sveta znie: Spoločenstvo namiesto fragmentácie – mier pre národy namiesto vojny!!!

 

Vo svojom prejave k lídrom z podnikateľského sektora, ako aj počas stretnutia lídrov, Si Ťin-pching zdôraznil, že „otvorenosť prináša pokrok, zatiaľ čo izolácia nevyhnutne vedie k zaostávaniu“ (Xinhua / english.news.cn).

 

Vyzval na vytvorenie „ázijsko-tichomorského spoločenstva“, ktoré by charakterizovala solidarita, otvorenosť, integrácia, podnikavý duch, inovácie a inkluzívny rozvoj.

 

Konkrétne načrtol štyri piliere: hospodárstvo a obchod (pokrok v oblasti zóny voľného obchodu v ázijsko-tichomorskom regióne), prepojenosť (infraštruktúra, digitálne a inštitucionálne väzby, stabilné dodávateľské reťazce), inovácie (digitálna ekonomika, umelá inteligencia, cezhraničné toky dát) a rozvoj (energetická a potravinová bezpečnosť, zelená transformácia, budovanie kapacít).

 

Prehnitá, akoby do nového stredoveku upadnutá a zbrojením posadnutá a postihnutá EÚ  nie je schopná dať svetu niečo takéto – ako to ponúka  svetu Čína aj za podpory Moskvy a za prítomnosti Washingtonu. !!!!!!!!!

 

V praktickej rovine Si oznámil, že Čína vyčlení 20 miliónov amerických dolárov na spoluprácu v rámci APEC, zriadi v Šen-čene Centrum pre štúdiá ázijsko-tichomorského spoločenstva a vytvorí inštitúcie zamerané na digitálne technológie, cezhraničné toky dát, čistú energiu a rozvoj malých a stredných podnikov (MSP) (celý text prejavu je dostupný prostredníctvom agentúry Xinhua a denníka Global Times). Šen-čen bude podľa jeho slov slúžiť ako „mesto vtáka Rók“ – odkaz na legendárneho obrovského vtáka –, čo symbolizuje nový začiatok.

 

Toto posolstvo je jasne namierené proti protekcionizmu a fragmentácii; hoci Spojené štáty nie sú výslovne menované, v kontexte Trumpovej colnej politiky je narážka nepochybná. Čína sa zároveň stavia do úlohy ochrancu multilaterálneho systému, na rozdiel od Washingtonu, ktorý podľa nej tento systém podkopáva.

 

Podobné myšlienky vyjadril Si Ťin-pching už o deň skôr na summite generálnych riaditeľov (CEO Summit) v rámci APEC (prejav na summite, dostupný cez čínske ministerstvo zahraničných vecí).

 

Putin: Neotrasiteľné partnerstvo s Čínou a multipolárna logika

 

Vladimir Putin, ktorý sa na summit APEC vrátil po dlhej odmlke, vyjadril jednoznačnú podporu návrhu Šenčenskej deklarácie. Uviedol, že v týchto „náročných časoch globálnej ekonomickej fragmentácie“ musí APEC vystupovať zjednocujúco a stanoviť si konštruktívnu agendu. Zdôraznil, že pre Rusko predstavuje partnerstvo s ekonomikami ázijsko-tichomorského regiónu strategické smerovanie.

 

Poznamenal, že obchod s týmto regiónom vzrástol v prvých ôsmich mesiacoch roku 2026 o tretinu, pričom objem obchodu so združením ASEAN sa za posledné desaťročie zvýšil takmer o 60 percent. Rusko realizovalo s partnermi v rámci APEC viac než 80 projektov a ponúka tranzitnú infraštruktúru pre nové logistické trasy.

 

Počas bilaterálneho stretnutia označili Si Ťin-pching a Putin svoje partnerstvo za „neotrasiteľné ako hora“ a potvrdili spoločný, konštruktívny prístup k budovaniu spravodlivejšieho, multipolárneho svetového poriadku !!!

Putin poďakoval Si Ťin-pchingovi za pohostinnosť a za to, že Čína viedla APEC počas svojho predsedníctva. Obraz „starého priateľa“ (Si toto stretnutie označil za ich päťdesiate) a srdečné privítanie vo vile Čchi-lin podčiarkli strategické zosúladenie Moskvy s Pekingom pred týmto trojstranným stretnutím.

 

Historické trojstranné stretnutie a bilaterálne rokovania

 

Na okraj summitu absolvovali Trump a Putin bilaterálne stretnutie (ktoré podľa poradcu ruského prezidenta Jurija Ušakova trvalo približne 35 – 40 minút).

 

Trump verejne označil Putina za priateľa, hovoril o „vynikajúcich, dlhodobých vzťahoch“ a vyjadril očakávanie, že zo stretnutia vzídu „úžasné veci“ (agentúra TASS).

Išlo o ich prvé osobné stretnutie od rokovania na Aljaške v auguste 2025. Nasledovalo prvé trilaterálne stretnutie – za účasti Si Ťin-pchinga, Trumpa a Putina – ktoré sa konalo v štátnom penzióne Čchi-lin Šan-čuang (Qilin Shanzhuang). Diskusie sa údajne týkali ekonomických otázok, ako aj Ukrajiny, jadrovej stability a ďalších globálnych konfliktov. Hoci sa neočakávali žiadne konkrétne prelomové výsledky, samotný fakt, že k stretnutiu došlo, vyvracia naivný západný naratív o izolácii Ruska.

 

Ďalšie bilaterálne rokovania – vrátane stretnutí Si Ťin-pchinga s Markom Carneym z Kanady, Claudiou Sheinbaum z Mexika či I Če-mjungom z Južnej Kórey – ukázali, že Čína ako hostiteľská krajina určovala program. Trumpa dokonca osobne privítali už na letisku, čo je pomerne zriedkavé gesto.

 

Európa nezohrala žiadnu úlohu; rakúsky verejnoprávny vysielateľ ORF poukázal na obavy Európanov, že by sa summit mohol zmeniť na akúsi „novú Jaltu“, v rámci ktorej by tri jadrové veľmoci mohli nanovo usporiadať globálny poriadok.

 

Čo to znamená

 

Krajiny APEC tvoria približne 60 percent globálnej ekonomiky, polovicu svetového obchodu a 40 percent svetovej populácie. Summit v Šen-čene potvrdil, že ekonomická dynamika a technologické líderstvo sa dnes nachádzajú v ázijsko-tichomorskom regióne.

 Túto dynamiku aktívne formuje Čína, Rusko sa do nej zapája ako partner a USA sú pri rokovacom stole aspoň prítomné. Možno z toho bude viac, ak Trump sa presadí voči Kongresu

 

V tomto kontexte sa západné naratívy o sankciách a izolácii javia čoraz viac odtrhnuté od reality. Výber Šen-čenu za miesto konania nebol náhodný: mesto slúži ako hmatateľný dôkaz toho, že politika reforiem a otvárania sa svetu prináša výsledky – výsledky, ktorým sa mnohé západné ekonomiky v súčasnosti nedokážu vyrovnať.

 

O multipolárnom usporiadaní sa totiž nerozhoduje v Bruseli ani vo Washingtone. Prejavuje sa to na miestach, ako je Šen-čen, kde sa stretáva otvorenosť, inovácie a pragmatické diskusie veľmocí. 

Európa môže buď len nečinne prizerať, alebo sa prispôsobiť. Tento vývoj pokračuje ďalej – s nami či bez nás.