Staroba a vyšší a či dokonca aj vysoký vek (viac ako 85) nemusí bezpodmienečne znamenť úpadok mozgu – žiaľ je to dosť zriedkavé, lebo veľká väčina ľudí holduje konzumizmu a nie intelektu. Tak to chce globálny kapitalizmus!

.Ľudský mozog je schopný s pribúdajúcimi rokmi pracovať čoraz lepšie a efektívnejšie. Samozrejme, že možné to bude len v tom prípade, ak ho človek pravidelne a sústavne v priebehu rokov intelektuálne zaťažoval a trénoval a zároveň to bolo pre neho potešením a nie len nútením sa. Ideálne je, ak to robíme neprestajne, a to už od mladosti.

Starší ľudia myslia síce pomalšie ako mladší, zato ale dôkladnejšie a uváženejšie.  Kto sa s radosťou a mladistvým nadšením dokáže neustále učiť a byť neprestajne zvedavý na nové poznanie, ten bude s pribúdajúcimi rokmi intelektuálne lepší a lepší.

Múdrosť staroby nie je takpovediac zadarmo a už vôbec nie je v žiadnom prípade  samozrejmou výsadou vysokého veku. Aby človek dosiahol skutočnú a všestranú múdrosť a rozsiahle poznanie na to treba oveľa viac ako len vysokú školu, akademický titul a istý vek. 

Pravidelné učenie a neuhasínajúca zvedavosť na všetko nové a neznáme je zároveň aj tou najlepšou prevenciou pred demenciou a Alzheimerom. 

Chcem zdôrazniť jednu veľmi dôležitú vec:

Ľudia vo vyššom veku by sa nemali nikdy nechať odsúvaťdo role bezmocných starčekov, ktorí už nič nemôžu a ktorých treba len zhovievo poľutovať. Najhoršie je však to, ak sa sami do nej odsunú a smútia rezignovane a nostalgicky za svojou mladosťou a oplakávajú ju ako niečo, čo sa už nikdy nevráti a im preto neostáva už nič iné ako pasívne čakanie na smrť. 

Táto tendencia je veľmi výrazná na Slovensku, najmä na dedinách, kde dospelé deti často nazývajú svojich rodičov, aj ked majú len okolo 50 rokov, už len dedko a babka a tým im len "pomáhajú", aby si už aj sami mysleli, že sú starci a stareny a kto tomu uverí a si to aj sám o sebe myslí, tak ten potom skutočné veľmi rýchlo starne, a to zvonka i znútra.

Starší vek, ak ho človek žije a prežíva naplnený opradivou múdrosťou, tak poskytuje mnoho životných kvalít, radostí a potešení, ktoré mladosť vôbec nepozná. 

V takom prípade extrémne narastá pozitívne a zdravé sebavedomie a to pretrváva do vysokého veku. Múdry človek si je plne vedomý svojej vysokej vnútornej hodnoty a nepotrebuje žiadne pochvaly a uznania zvonku, je si istý svojimi vlastnými rozhodnutiami a riešeniami životných situácií, jeho skúsenosti a jeho múdrosť vyhľadávajú často aj iní ľudia, je flexibilný a sebaistý a spravidla sa toto všetko pozitívne odráža aj na jeho zdravotnom stave.

Toto všetko prispieva aj k tomu, že človek s týmito vnútornými kvalitami - naviac, ak aj nefajčí a nepije alkohol a rozumne sa stravuje - tak vyzerá o desať či dvadsať rokov mladšie.   

A ešte niečo – starší a starí ľudia, ktorí tým nedisponujú sa s pribúdajúcimi rokmi stávajú aj bojazlivejšími, neistejšími, ich reč a rétorika sa rapídne zhoršujú, a to všetko  spôsobuje, že sa uzatvárajú do seba a  tým  čoraz viac trpí aj ich telo a zdravie.

Byť elokventný, dokázať hovoriť hlasno a zreteľne a samozrejme aj múdro argumentaívne, hoci aj v blížiacej sa 90-ke, to  je niečo čo človeku, ktorý tým disponuje dáva nesmiernu sebaistotu a veľké sebavedomie, lebo vie, že ho ešte všetci, s ktorými komunikuje a aj mladí berú vážne a plnohodnotne.

Preto na záver imperatív pre ľudí vyššieho veku : Nebáť sa ísť chodníkom, ktorý vedie k múdrosti, nezávislosti a zdraviu až do veľmi vysokého veku. Každý to môže dokázať !!!!! Možno s tým začať aj neskôr – ale samozrejme optimálne je, ak ste s tým nikdy neprestali.