Spor o miliardy medzi premiérom Magyarom a von der Leyen! „Kde zmizli miliardy určené na pomoc obetiam a postihnutým hosdpodárskym štruktúram krízou počas korony, ktoré spravoval Brusel?“ Mnohí politici v EÚ parlamente to nazývajú obrovským škandálom!

Bol to najväčší európsky program pomoci všetkých čias; EÚ si dokonca na jeho financovanie nahromadila nový dlh. Napriek tomu, päť rokov po spustení Fondu obnovy po koronavíruse v hodnote mnoho miliárd eur, zostáva nejasné, kam presne schválené finančné prostriedky išli – a aké výhody priniesli.

Európsky dvor audítorov v Luxemburgu túto situáciu kritizoval. Európsky parlament teraz vyvíja tlak na vedúcu inštitúciu – Európsku komisiu a jej šéfku von der Leyen – a hrozí dôsledkami.

Konečne sa k tomu tento parlament prebojoval, aby tak urobil. Až dosiaľ sa táto škrupulózna osoba zo všetkých finančných afér a nekalých aktivít a praktík „vytiahla“ bez následkov.

Takzvaný Nástroj na obnovu a odolnosť (RRF) bol zavedený v roku 2021 na podporu hospodárstva počas pandémie koronavírusu. Na tento účel sa EÚ zadlžila v celkovej výške približne 750 miliárd eur. Platnosť fondu sa má skončiť v auguste; do januára Európska komisia prisľúbila 27 členským štátom 577 miliárd eur. 

Nikto však nevie presne povedať, kam tieto peniaze išli. V ostrej audítorskej správe Dvor audítorov poznamenáva, že tisíce príjemcov – vrátane mnohých spoločností a veľkých konzorcií – ešte neboli identifikované. 

„Nemáme úplný prehľad o tom, čo sa deje s finančnými prostriedkami z Fondu obnovy po koronavíruse,“ povedala Ivana Maletić, členka Dvora audítorov zodpovedná za audit.

Fond nie je dostatočne transparentný, kritizovala expertka z Luxemburska. Európska komisia nezhromažďuje údaje o skutočných sumách vyplatených na konkrétne opatrenia – a to ani v prípadoch, keď jednotlivé štáty EÚ takéto údaje majú.

„Bez týchto informácií nemôžeme posúdiť, či sú finančné prostriedky rozdeľované spravodlivo alebo či peniaze EÚ prinášajú hodnotu.“ Bruselský úrad kritiku odmietol. Argumentoval, že pravidlá boli spoločne dohodnuté 27 členskými štátmi a že tieto pravidlá boli dodržané. Uviedol, že prínosy pomoci a účinnosť opatrení sa posudzujú na základe žiadostí, míľnikov a správ o pokroku.

Brusel tvrdí, že tento systém sa osvedčil. Z právneho hľadiska nie sú povinní robiť nič viac. Európsky parlament však nie je pripravený sa s tým uspokojiť. „Kde sú miliardy z COVIDu?“ pýta sa poslanec EP za Zelených Daniel Freund, ktorý pôsobí ako spravodajca pre rozpočtové absolutórium Komisie.

„Skutočnosť, že dodnes nevieme, kam sa podeli finančné prostriedky z pomoci, je škandál.“ Komisia musí chýbajúce informácie poskytnúť do konca roka. Ak tak neurobí, Parlament si vyhradzuje právo podniknúť právne kroky proti Komisii. Túto hrozbu treba brať veľmi vážne; fond na obnovu po pandémii COVID-19 má napokon slúžiť ako model pre nasledujúci sedemročný rozpočtový cyklus, ktorý sa začne v roku 2028.

Európska komisia požaduje približne dva bilióny eur; veľká časť z tejto sumy sa má spravovať a vyplácať podľa modelu RRF. Kritici sa obávajú, že by to dokorán otvorilo dvere nedostatku transparentnosti a pochybným obchodom.

„Občania majú menšiu dôveru vo verejné financie, keď výdavky nie sú úplne transparentné,“ varuje audítor Maletić. „Týmto medzerám v transparentnosti by sa malo v kontexte budúcich rozpočtov EÚ vyhnúť.“ V opačnom prípade by utrpela aj dôvera verejnosti.

Nemecko už dostalo 24,3 miliardy eur z celkových 30,3 miliardy eur, ktoré sú k dispozícii z fondu pre koronavírus. Začiatkom tohto týždňa Brusel uvoľnil 4,6 miliardy eur, ktoré sú podľa správ z Berlína určené na investície do obnoviteľných zdrojov energie a inovácií.

Podľa kritikov však transparentnosť a efektívnosť nechávajú veľa priestoru na zlepšenie aj v Nemecku. Pochybnosti sú obzvlášť výrazné v Taliansku, Francúzsku a Španielsku.

V Taliansku sa hovorí o „miliardovej prepadline“ po tom, čo sa 150 miliárd eur v skutočnosti vyparilo bez toho, aby prinieslo významné výsledky. Vo Francúzsku audítori zistili, že je obzvlášť ťažké získať presné informácie o príjemcoch finančných prostriedkov. A v Španielsku bolo podľa správ z médií údajne 8,5 miliardy eur z RRF presmerovaných na iné účely – konkrétne na výplatu dôchodkov a sociálnych dávok.

Zvláštny problém existuje v Maďarsku.

Tam Európska komisia zadržala vyplatenie prostriedkov z RRF kvôli obavám o právny štát za vlády teraz už odvolaného šéfa vlády Viktora Orbána. Teraz by mohlo prepadnúť 6,5 miliardy eur.

O tieto prostriedky vypukol spor medzi novým premiérom Péterom Magyarom a predsedníčkou Komisie Ursulou von der Leyen. V konečnom dôsledku je to von der Leyen, ktorá rozhoduje o vyplatení finančných prostriedkov a o akýchkoľvek reformách, ktoré môžu byť ešte potrebné. Nemecká politička CDU je konečným arbitrom týchto miliárd z koronavírusu – a aj ona je často obviňovaná z nedostatku transparentnosti.

Viacerí politici podali na ňu už v minulosti trestné oznámenia.