Čo sa stane s nami vo chvíľach zomierania?

To je elementárna otázka našej pozemskej existencie. Napriek tomu sa jej obávame a ju tabuizujeme. Tak ako je to teda v ostatných minutách života nášho tela? Čo sa vtedy odohráva v našom mozgu a v našom vedomí? A ako sa pociťuje zomieranie?

Isté absolútne je to, že nič z toho, čo nám bolo dôležité zo sveta konzumu a vlastníctva už pre umierajúceho nemá najmenší zmysel – všetko ostane tam, odkiaľ navždy odchádza.

Jedno si treba jasne uvedomiť – každý z nás zomiera len sám – doslova úplne sám, a to absolútne nezávisle od toho, koľko ľudí je pri nás vo chvíli našej smrti. Zomierame takpovediac sami v sebe. Vo chvíľach už neodvratne sa blížiacej smrti, sme totiž celkom sami a nášmu koncu nemôže nikto zabraniť a preto zomierame opustene  a musíme navždy opustiť všetkých a všetko.

Kto si toto dokonale uvedomí ešte počas svojho života, a to aj naplno „zvnútorní“, ten zomiera ľahšie a rýchlejšie. Dlhé zomieranie je ťažké a bolestivé.

Americký neurochirug Ajmal Zemmar a jeho tím z University Louisville prednedávnom ošetrovali pacienta,  ktorý musel byť po ťažkom úraze hlavy okamžite operovaný. Operujúci lekári všetko to, čo sa vo forme elektrických aktivít odohrávalo v jeho mozgu zároveň kontrolovali prostredníctvom EEG. Pacient krátko po operácii utrpel infarkt srdca a zomrel. Na EEG bolo zachytených pätnásť minút priebehu mozgových aktivít, ktoré sa odohrávali počas jeho zomierania.

Pre neurochirurga Zemmara a jeho kolegov bola najzaujímavejšia analýza kriviek EEG, ktoré prístroj zaznamenal 30 sekúnd predtým ako srcdce prestalo pracovať a 30 sekúnd po jeho zastavení. K tomu Zemmar povedal:

„V tom čase sme registrovali zmeny v istej frekvenčnej oblasti neurálnych kmitov, čo sú tzv. gama-oscilácie. Niečo podobné sa udialo aj v ďalších takýchto oblastiach, ako delta, teta, alfa a beta.“

Rôzne vlny charakterizujúce aktivity v mozgu spájajú experti s diverznými funkciami. Priebehy kmitov, o ktorých hovorí Ajmal Zemmar sú nápadne podobné tým, aké sa v mozgu objavujú počas meditácií, ako aj pri vyvolávaní spomienok.

Pre Zemmara je preto veľmi pravdepodobné, že mozog zomierajúceho krátko pred jeho skonom vytvára také vlnové oscilácie, ktoré v jeho vedomí vyvolajú spomienky na radu dôležitých udalostí z jeho života.

Neurochirurgia vysvetľuje tieto procesy nasledovne: Proces zomierania má za následok, že v bunkách stúpa obsah kysličníka uhličitého. To spôsobí zmenu mozgových prúdov a tiež aj ovplyvnenie mozgového metabolizmu. A tieto zmeny možno asociovať s hore uvedenými gama-aktivitami a o tých vieme, že súvisia s vyvolávaním spomienok.