Slovákov prestal nenávidieť, až keď sa stal Židom - Csanád Szegedi, maďarský pravicový politik strany Jobbik

Deväť rokov, až do roku 2012 bol Csanád Szegedi, extrémny nacionalista, členom maďarského Jobbiku. Bol vicešéfom strany a EÚ poslancom. Prechovával veľkú nenávisť voči Slovákom, Rómom i Židom, čo viackrát verejne prejavil. Vyhlasoval také nezmysly, že Židia chceli zničiť Maďarsko a že preto uzavreli spojenectvo s Rómami, aby títo plodili čo najviac detí, a tak časom urobili čistokrvných Maďarov minoritou v Maďarsku. Nenávisť a deštruktivita voči iným etnikám ovládali priam hrozivo jeho myslenie. Ten stav pretrvával v ňom dlho a mal stupňujúcu tendenciu.

Potom však prišiel deň, keď sa úplne nečakane dozvedel niečo, čo otriaslo celým jeho dovtedajším životom i jeho politickým presvedčením a čo ho celkom zmenilo. Označuje to ako svoje osobné zemetrasenie, najvyššieho možného stupňa. Prekvapujúco a nečakane bol oboznámený s tým, že jeho predkovia boli Židia. Odrazu už viac nemohol žiť tak, ako žil. Zmenil myslenie i meno - volá sa David, naučil sa hebrejsky a navštevuje denne synagogu. 

Maďarsko bolo spojencom Hitlera a vydalo nacistom pol milióna Židov.

V lete 2012  vystúpil Szegedi z Jobbiku, vyhľadal budapeštianskeho rabína Šlomu Kövesa a rozpovedal mu svoj neuveriteľný príbeh. Bol prijatý do lona židovstva, začal študovať Tóru, navštívil Izrael a robil všetko preto, aby sa stal Židom - aby sa opäť stal Židom, hoci predtým nikdy nevedel, že stále bol Židom.

Dnes hovorieva, že chce dobrými skutkami neutralizovať všetko zlo, ktorého sa dopustil ako extrémny pravičiar. Teraz chápe veľmi dobre aj to, aká nezmyselná a nespravodlivá bola aj jeho nenávisť proti Slovákom a Slovensku.

Príbeh Csanáda Szegediho je skutočne nezvyčajný. Narodil sa v roku 1982 na východe Maďarska. Jeho učiteľ dejepisu bol zapáleným nacionalistom a neznášal všetko slovenské. Považoval za nekonečnú krivdu, že Trianon vzal Maďarom, čo im podľa neho odveky patrilo - horné Uhorsko, teda dnešné Slovensko.

Maďarsko vtedy stratilo dve tretiny svojho územia. Z tohto faktu je stále jatrená maďarskými nacionalistami veľká rana rozbitého veľkomaďarstva. V Budapešti Szegedi začal študovať dejiny a pripojil sa k pravicovým študentom, plným nenávisti na komunistov, Slovákov, Rómov a Židov. Vládnúci Fidesz sa mu zdal málo nacionalistický - on zmýšľal oveľa radikálnejšie, nechcel diskutovať, ale nariaďovať. 

V roku 2003 sa stal spoluzakladateľom Jobbiku a zakrátko bol z neho ideologický vodca strany. Nenávisť v ňom narastá - najprv nenávidi tých, čo sú kriminálni a postupne sú nenávidení aj Slováci a ďalší, ktorí stoja v ceste vybudovania nového Veľkomaďarska. Jeho kariéra a úspech však vyvoláva aj závisť, a to vo vlastných radoch. Jeden zo závistlivcov je aj jeho pravicový známy, Zoltán Ambrus. Ambrus sa dostal k dokumentom z tajných archívov z čias komunizmu. V nich stojí čierne na bielom - Szegedi má židovský pôvod.  V tom čase sedel Szegedi už aj v EÚ parlamente. Z odhalenia bol zdesený a prvá reakcia bola tá, že chcel Ambrusa podplatiť - peniazmi i funkciami. Ten to ale odmietol a informoval o veci Jobbik. Strana ho nechala padnúť a on bol odrazu už len Židom. Spočiatku však len Židom z prezradenia, nie Židom od srdca. Už zakrátko sa ale jeho srdce ozvalo. Hmlisto sa začal rozpomínať na svoje skoré detstvo a na to, že mal vtedy nejasný pocit, že niečo u nich nebolo v poriadku. Spomínal si, ako mu rodičia hovorievali, že byť Židom je hanbou. Avšak, keď raz doma hrdo rozprával vtip zosmiešňujúci Židov, tak dostal od matky poriadne zaucho. Nechápal prečo.

V novej situácii, v ktorej sa po rokoch ocitol, pritlačil na matku a povedal, čo sa dozvedel, a tá  mu nakoniec všetko priznala. V Miškolci, kde sa narodil, žilo pred vojnou 14 000 Židov, len stovka sa ich vrátila z koncentračných táborov. Jedna z nich bola jeho stará mama. Svoju židovskú minulosť ale zaprela a ukrývala - aj pred vlastnými deťmi. Aj pri horúčavách nosila dlhé rukávy, aby nebolo vidno jej osobné číslo z koncentráku.

Boli to maďarskí žandári, ktorí v roku 1944, vtedy 25-ročnú Magdolnu Kleinovú naložili do železničných vozňov pre dobytok a tak vydali nacistom. V Auschwitz-Birkenau bol prvým Nemcom, ktorého uzrela, zlopovestný lekár Jozef Mengele. Mala šťastie, prežila. Oslobodila ju o rok neskôr Červená armáda. 

Po návrate do Maďarska sa pokúšala žiť tzv. normálny život. Vzala si za muža Žida, ktorý tiež prežil koncentrák. Každý piatok chodievali do synagógy. 

Prišiel rok 1956 a Maďari povstali proti komunizmu a stará mama jedného dňa uvidela, ako zberba lynčovala jedného policajta. Zabili ho, povesili na strom a strhli mu nohavice - bol obrezaný. Pre prítomných to bol dôkaz - maďarskí komunisti sú Židia. Prepukol aj nový antisemitizmus, o ktorom si pani Kleinová myslela, že po páde nemeckého nacizmu je navždy už len strašnou minulosťou. V ten deň  sa rozhodla aj s mužom už nikdy viac nebyť Židmi. Nikdy viac už nevkročili do synagógy , nikdy viac sa nezmienili o koncentrákoch.

Keď sa Szegedi dozvedel celú pravdu o svojej rodine, akoby mu spadol z očí ťažký závoj a až teraz začal vidieť naozaj. Videl odrazu aj seba v celkom inom svetle a hanbil sa za svoju extrémistickú jobbikovskú minulosť. Bolo mu jasne, že musí zmeniť celý svoj život. Stratil všetkých priateľov a všetky svoje osobné presvedčenia. Nebolo pre neho jednoduché získať si dôveru židovskej obce, kde všetci vedeli, kto bol a ako Židov nenávidel. Postupne sa mu to ale, aj s pomocou rabína Kövesa podarilo. Dnes je celá jeho rodina židovská a všetci chodia do synagógy. Všetci - len stará mama nie. Zatiaľ nie - Szegedi však tvrdí, že ju postupom času istotne presvedčí. 

A Szegedi už dávno stratil aj nenávisť voči Slovákom. Ako sám hovorí – nenávisť z neho robila otroka, teraz bez nej sa cíti úplne slobodný.