Sloboda prejavu v dnešnom vraj demokratickom Nemecku: „Sme v Nemecku opäť späť v NDR?“ pýta sa vo svojom článku redaktor, rodák z východu Nemecka, ktorý teraz žije v západnej časti Nemecka

„Vyrastal som v NDR. A preto veľmi dobre viem, čo to znamená, keď sa nesmie slobodne vyjadrovať svoj názor. 

Samotná ústava jasne stanovovala, čo sa môže a nemôže povedať. Zatiaľ čo každý mal právo na slobodu prejavu, tak nesmel spochybňovať vedúcu úlohu SED ani socializmus. Štát SED veľmi presne reguloval, kam až môžu jeho myšlienky zájsť.

Verejná, legitímna kritika štátu bola tabu. Každý, kto sa odvážil ju vysloviť, sa rýchlo zoznámil so Stasi am ohol skončiť vo väzení. Museli ste byť neuveriteľne opatrní, s kým sa môžete otvorene rozprávať a komu sa môžete zdôveriť so svojimi myšlienkami. 

Aby sme sa vyhli problémom, my, Východní Nemci, tak sme si vyvinuli špeciálny druh zručnosti. Nepríjemné pravdy boli šikovne zabalené do verejných textov alebo piesní. Naozaj ste museli vedieť čítať alebo počúvať medzi riadkami.

Zručnosť, ktorá sa, žiaľ, dnes opäť uplatňuje, ale dnes už v celom Nemecku. Sarrazinovo porovnanie dnešných podmienok s tými v NDR je celkom opodstatnené. Prečo? 

Ako občania Východného Nemecka sme kedysi závistlivo pozerali na Západ. Mysleli sme si, že tam môžete povedať čokoľvek bez toho, aby ste sa dostali do problémov. Teraz žijeme na Západe a uvedomujeme si: Nie, ani v demokracii dnes nemôžete povedať všetko.

Aby bolo jasné: Pre mňa sloboda prejavu nezahŕňa urážky, vyhrážky, nenávistné prejavy alebo nepriateľstvo, pretože niekto má inú farbu pleti alebo verí v boha. Kritizujem to, že vás dnes verejne odsudzujú. 

Napríklad, ak si myslíte, že premenovanie Mohrenstraße je úplný nezmysel. Vo verejnej diskusii vás okamžite označia za rasistu.

Alebo vás nazvú „starým bielym mužom“ len preto, že nechcete súhlasiť s rodovými nezmyslami. Keď napríklad hovorím o Berlínčanoch, nemusím explicitne uvádzať každé pohlavie. 

Toto slovo predsa už zahŕňa všetkých ľudí každého pohlavia, ktorí žijú v Berlíne. Tak prečo by som mal hovoriť „Berlínčania“ a „Berlínčanky“? „Ale to už nesmiete hovoriť!“ 

Ako často počujem túto frázu a myslím si: Žijem znova vo Východnom Nemecku? Pretože ani politická kritika, ak je vecná a opodstatnená, sa už nedá vysloviť tak otvorene.

Strach z nepochopenia pretrváva. Človek môže ľahko skončiť vo väzení.“

Ešte vysvetlím o čo išlo pri nezmyselnom premenovaní Mohrenstraße:

Premenovanie ulice Mohrenstraße v berlínskej štvrti Mitte bolo výsledkom zdĺhavého právneho a politického procesu. Predchádzajúci názov bol kritizovaný ako rasistický (Zelenými a SPD) a považovaný za poškodzujúci povesť Berlína, a preto okresné zastupiteľstvo v auguste 2020 rozhodlo o jej premenovaní.