Schyľuje sa k veľkej (nielen) archeologickej senzácii! Objavili vedci druhú Sfingu? Nové radarové údaje expertov naznačujú, že hlboko pod púštnymi pieskami Gízskej plošiny môže byť „pochovaná“ ďalšia Sfinga!

Talianski výskumníci pod vedením radarového inžiniera Filippa Biondiho tvrdia, že pomocou satelitného radaru objavili druhú Sfingu pod Gízskou plošinou. 

Jej štruktúra je skrytá pod približne 55 metrami stvrdnutého piesku a je umiestnená symetricky k známej Sfinge. Taliani odhadujú 80-percentnú pravdepodobnosť jej objavenia.

Biondi prezentoval túto teóriu v podcaste. Podľa neho snímky z Dopplerovej tomografie syntetického apertúrneho radaru (SAR) z niekoľkých satelitov (vrátane Cosmo-SkyMed, Capella Space a Umbra) ukazujú vertikálne šachty, husté steny a výbežok, ktorý tvarom a veľkosťou zodpovedá známej Sfinge.

Okrem toho geometrická os symetrie od Rachefovej pyramídy k Sfinge ukazuje presne na toto miesto.

Hypotéza vychádza z predchádzajúcich úvah. Dlho existujú náznaky dvoch postav sfingy. O tejto téme sa diskutuje už desaťročia a zostáva kontroverzná.

Medzi dôkazy patrí snová stéla faraóna Thutmosa IV. a viaceré staroveké zdroje. Historické zdroje z gréckych, rímskych a starých islamských čias v Egypte občas spomínajú „dvoch strážcov“ na náhornej plošine bez akýchkoľvek archeologických dôkazov.

Talianski výskumníci už roky pracujú s Dopplerovou tomografiou SAR, technikou, ktorú spoločne vyvinula spoločnosť Biondi. Už v roku 2022 publikovali štúdiu o údajných podzemných komorách pod Rachefovou pyramídou. 

Metóda meria drobné povrchové vibrácie a z nich odvodzuje informácie o hĺbke.

Geológia túto techniku ​​používa už nejaký čas, ale v tradičnej egyptológii sa na tento prístup stále pozerá so skepticizmom.

Kritici obviňujú tím z nadmernej interpretácie údajov alebo z vyhýbania sa nezávislému overeniu. Zahi Hawass, dlhoročný šéf Egyptskej služby pre starožitnosti, predtým podobné tvrdenia odmietol ako „nevedecké“.

To ale kritizoval už  geniálny Heinrich Schliemann (ojaviteľ Tróje), ktorý neraz dokázal a objavil to, čo klasická archeológia odmietala.

Ja sám som v mnohých mojich faktografických publikáciách uvádzal fakty, ktoré som objavil na „nevychodených a či dokonca neschodných“ chodníkoch – ako napr. v publikácii  

Egyptské pyramídy neboli len hrobkami faraónov

Satelitné snímky ukazujú pozoruhodnú vyvýšeninu západne od Sfingy, ktorá zodpovedá jej proporciám a umiestneniu. Skutočnú štruktúru by odhalil iba výkop.

Hlboké vrty sa však považujú za ťažko realizovateľné kvôli egyptskej byrokracii.

Nezávislé overenie surových údajov inými inštitúciami stále čaká na vykonanie.

Niektorí archeológovia sú vo veľkej euforii.

Ak by sa nález potvrdil, mohol by úplne prepísať históriu Sfingy, ba možno i históriu starého Egypta. Štruktúra sa mohla pod pieskom zachovať takmer dokonale, čo odpovedá na otázku jej pôvodného vzhľadu (levia alebo ľudská hlava?). Zároveň to zapadá do série špekulácií o „stratenej civilizácii“ pod Gízou.

Mainstreamová archeológia, prirodzene, zostáva opatrnejšia ako amatérski egyptológovia. Bez výkopu zostáva táto téma zaiaľ zrelá na špekulácie, nadšenie a skepticizmus.