S podporou členských štátov EÚ zbavila desiatky občanov ich občianskych práv len za kritiku jej politiky voči Ukrajine. Stalo sa to bez varovania, bez akejkoľvek formy riadneho procesu a bez vecného odôvodnenia!! Je to de Facto odsúdenie na smrť hladom!

Dotknutí nemajú žiadnu právnu ochranu, pretože neporušili žiadne zákony. „Títo ľudia boli vyhlásení za vyhnancov. Vraciame sa do stredoveku. Toto je otrasné,“ tvrdí nemecký poslanec EÚ parlamentu Michael von der Schulenburg, ktorý vec dôkladne vyšetril.

Na obranu ostrakizovaných občanov sa ozývajú  početné hlasy. V Holandsku položil poslanec EÚ parlamentu za FVD Gideon van Meijeren 12. januára otázky holandskému ministrovi zahraničných vecí Davidovi van Weelovi.

Van Meijeren sa okrem iného pýta, či minister môže potvrdiť, že „občania EÚ, ktorí nerobia nič nezákonné, môžu byť v dôsledku tohto rozhodnutia vystavení rozsiahlym sankciám“.

Pýta sa ministra, či uznáva, že ľudia môžu byť vystavení rozsiahlym sankciám „len kvôli názorom, ktoré sa nepáčia politikom, no nepredstavujú trestný čin“.

Tvrdí, že Holandsko by sa malo dôrazne zasadzovať za zmenu sankčného režimu v Európskej rade, ktorý by podľa neho mal byť aspoň „obmedzený na osoby, ktoré spáchali trestné činy alebo preukázateľne násilné činy“.

Dr. Alexandra Hofer z Utrechtskej univerzity, ktorá sa špecializuje na medzinárodné právo, v e-maile uviedla, že je „rada, že sa tejto dôležitej otázke venuje pozornosť v holandskom parlamente“.

Medzitým švajčiarske Ministerstvo zahraničných vecí (FDFA) v Bruseli podalo formálny protest s argumentom, že sankcie voči Jacquesovi Baudovi neboli predmetom riadneho procesu a že nebola rešpektovaná sloboda prejavu !!!!!!!!!!!!

Minulý mesiac došlo vo Švajčiarsku a Nemecku k rozruchu, keď sa zistilo, že švajčiarsky plukovník vo výslužbe Jacques Baud bol zaradený na sankčný zoznam EÚ. Európska rada (členské štáty) a Európska komisia ho obviňujú z toho, že je „hlásnou trúbou“ „proruskej propagandy“.

Je tiež obvinený zo šírenia „konšpiračných teórií“. Jedným z týchto tvrdení je, že povedal, že „Ukrajina zinscenovala vlastnú inváziu, aby sa pripojila k NATO“.

Baud, ktorý predtým pracoval okrem iného pre NATO a OSN a je autorom mnohých kníh, je známy ako dôkladný geopolitický analytik, hoci je veľmi kritický voči politike EÚ.

Nemá žiadne väzby na Rusko, ani nie je obvinený zo žiadnych porušení zákona. Sám uvádza, že „konšpiračná teória“, ktorú citovala Európska komisia, pochádza od ukrajinského vládneho úradníka, ktorého iba citoval.

Napriek tomu boli tieto obvinenia – bez ďalšieho vysvetlenia alebo zdrojov – dostatočným dôvodom na to, aby ho EÚ zaradila na svoj sankčný zoznam.

Tento zoznam je súčasťou sankcií voči Rusku. Teraz je 59. osobou na tomto zozname, ktorý zahŕňa nielen Rusov, ale aj Nemcov, Švajčiarov, Francúzov a ďalších, ako napríklad švajčiarsko-kamerunskú politickú aktivistku Nathalie Yamb a nemeckého novinára a kritika Izraela Hüsseyina Dogrua.

Dôsledky tohto opatrenia pre Bauda a ostatných sú takmer nepredstaviteľné.

Ich bankové účty sú zmrazené a už nesmú cestovať v rámci EÚ ani prechádzať európskym vzdušným priestorom.

Nikto s nimi nesmie udržiavať ekonomické vzťahy ani im poskytovať finančnú podporu. V dôsledku toho už nemôžu zarábať. „Boli úplne zbavení svojich práv,“ hovorí von der Schulenburg v rozhovore so švajčiarskym právnym vedcom Prof. Dr. Pascalom Lottazom.

Von der Schulenburg sa už nejaký čas obáva osudu sankcionovaných osôb. V októbri 2025 zverejnil podrobný právny posudok, ktorý na jeho žiadosť vypracovali dve právne vedkyne prof. Dr. Ninon Colneric a prof. Dr. Alina Miron, v ktorom analyzoval sankčný režim.

Dotknuté osoby sú de Facto odsúdené na smrť hladom !!!

Proces, na ktorom sú sankcie založené, sa ukazuje ako úplne nepriehľadný. Von der Schulenburg hovorí: „Nevieme, na čom je rozhodnutie založené, kto ho robí a prečo sú vybraní konkrétni jednotlivci. Celý protokol je tajný. Dotknuté osoby nie sú vopred upozornené.

Vidíme iba rozhodnutie. A toto rozhodnutie neobsahuje nič viac ako stručný opis.“

Situáciu ešte viac zhoršuje to, že podľa von der Schulenburga nemôžu dotknutí urobiť nič, aby napadli svoj prípad.

„Neporušili žiadny zákon. Nemám tušenie, čo by títo ľudia mohli urobiť. Neexistuje ani časový limit sankcií a nie sú definované žiadne konkrétne kroky, ktoré by mohli podniknúť, aby boli zo zoznamu vyradení,“zdôrazňuje.

Analýzu von der Schulenburga potvrdzuje právna vedkyňa Dr. Alexandra Hofer z Utrechtskej univerzity. „Dotknutí nedostávajú absolútne žiadne informácie. Žiadne obvinenia, žiadne fakty, nič. Toto nie je právne opatrenie, ale administratívne,“ vysvetľuje Hofer.

Dotknutí sa môžu odvolať na Európsky súdny dvor (ESD), ale podľa Hofera to ponúka len malú úľavu. „Súd iba overuje, či sú informácie v rozhodnutí správne. Baud je opisovaný ako „hlásna trúba“ ruskej propagandy – nič viac.“

Napríklad sa netvrdí, že ho platí Rusko.

Predpokladajme, že to spochybňuje. Čo presne je „hlásná trúba“? Nikto to nevie. Súdny dvor EÚ nepreskúmava, či je samotné rozhodnutie o sankciách zákonné alebo primerané. Súdny dvor EÚ zaujíma voči Európskej rade veľmi rezervovaný postoj. Predpokladá sa, že politické rozhodnutia sledujú legitímne ciele. Uvádza príklad dvoch ruských oligarchov, ktorí boli zaradení na sankčný zoznam a napadli to pred Súdnym dvorom EÚ. „Svoj prípad vyhrali, pretože sa ukázalo, že opis v rozhodnutí o sankciách bol nesprávny. Tento opis bol potom zmenený a oni boli jednoducho opäť zaradení na zoznam.“

Podľa Hofera má sankčný režim pôvod v protiteroristických zákonoch prijatých po útokoch z 11. septembra 2001. „Lisabonskou zmluvou (2007) bola Európskej rade udelená právomoc prijímať preventívne opatrenia proti hrozbe teroristických útokov. Týmto spôsobom môžu konať proti podozrivým zahraničným teroristom bez potreby súdneho konania. Teraz oni však tento nástroj svojvoľne používajú proti vlastným občanom, ktorí kritizujú politiku EÚ.“

Prof.Dr. Pascal Lottaz, zakladateľ Neutrality Studies, organizácie akademikov špecializujúcich sa na geopolitickú neutralitu, poukazuje na to, že postihnutý môže byť ktokoľvek:

„Toto sa môže stať každému z nás. Európska rada jednoducho len musí niekoho obviniť z takzvanej „manipulácie so zahraničnými informáciami a zasahovania“. Stačí jediný odsek, v ktorom sa dá tvrdiť doslova čokoľvek. Sme vydaní na milosť a nemilosť anonymným úradníkom.“

Obáva sa, že doteraz uvalené sankcie sú len začiatkom. „Teraz majú tento nástroj. Veľmi praktický nástroj. Môže byť použitý proti komukoľvek a čomukoľvek.“

Von der Schulenburg považuje za obzvlášť znepokojujúce, že takmer nikto nepremýšľa o tom, čo sa deje. Hovorí: „Mainstreamové médiá tomu sotva venujú pozornosť. V Európskom parlamente mám podporu maximálne desiatich poslancov. EÚ sa ničí ako právny štát a zdá sa, že nikoho to nezaujíma.“