Rusko zvažuje žiadosť Venezuely o vojenskú pomoc z dôvodu agresívnej prítomnosti amerických vojakov v Karibiku

Vysoký ruský zákonodarca uviedol, že Moskva nedávno dodala Venezuele systémy protivzdušnej obrany. 

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová v piatok informovala, že Moskva je pripravená „primerane reagovať“ na žiadosť Venezuely o vojenskú pomoc vzhľadom na posilňovanie vojenskej sily USA v Karibiku.

Ako uvádza Newsweek, Zacharovová sa tiež vyjadrila k správam, že USA vypracovali rôzne možnosti útoku na Venezuelu a varovala pred eskaláciou. 

„Je zrejmé, že dokonca množstvo amerických pozorovateľov, expertov a osobností v rôznych organizáciách hovorí, že takáto priama agresia situáciu zhorší namiesto vyriešenia problémov, ktoré by sa určite dali vyriešiť legálne a diplomaticky v rámci existujúceho právneho rámca,“ 

povedala Zacharovová podľa ruskej tlačovej agentúry TASS.

Alexej Žuravlev, vysokopostavený poslanec ruskej Štátnej dumy, minulý týždeň uviedol, že Moskva nedávno dodala Venezuele systémy protivzdušnej obrany vrátane Pancir-S1, systému, ktorý Caracas predtým nepoznal. Žuravlev povedal, že Moskva by mohla byť otvorená aj dodávkam balistických rakiet do Venezuely.

Podľa správy v denníku The Washington Post sa USA domnievajú, že Venezuela nedávno požiadala Rusko o pomoc s opravou ruských stíhačiek Suchoj Su-30MK2, generálnou opravou ich motorov a radarových systémov a o 14 sád rakiet, pravdepodobne ruského pôvodu.

Venezuelský prezident Nicolás Maduro, ktorého sa USA snažia odvolať z funkcie, minulý mesiac vyhlásil, že jeho ozbrojené sily vlastnia viac ako 5 000 ruských rakiet Igla-S, prenosného systému protivzdušnej obrany, a že tieto sú rozmiestnené na „kľúčových pozíciách protivzdušnej obrany“. Venezuelská hlava štátu tiež uviedla, že v prípade útoku USA je pripravená bojovať aj provládna milícia s miliónmi členov.

Podľa denníka The New York Times medzi potenciálne plány USA na vojnu proti Venezuele patrí bombardovanie vojenských cieľov, vyslanie jednotky špeciálnych síl na zabitie alebo zajatie Madura alebo nasadenie oveľa väčších síl na obsadenie letísk a ropnej infraštruktúry v krajine. Každá z týchto možností nesie riziko rozsiahlej vojny s Venezuelou, alebo ak sa USA podarí odstrániť Madura a jeho vládu, mohlo by to krajinu uvrhnúť do chaosu.

Úradníci Trumpovej administratívy bagatelizovali myšlienku útoku na Venezuelu pred hlasovaním Senátu o vojnovom uznesení, ktoré by prezidentovi Trumpovi zabránilo v začatí vojny proti krajine bez súhlasu Kongresu – pokus, ktorý nakoniec zlyhal. Hromadenie americkej armády v regióne však pokračuje a americká armáda pokračuje v bombardovacej kampani proti malým lodiam, o ktorých sa domnieva, že sú drogovými kuriérmi.