Rusko už nedôveruje ani Slovensku! Artem Ilynskij: Prečo sa Česko, Slovensko a Maďarsko nezúčastňujú na novej vojnovej pôžičke NATO pre Kyjev. Napriek tomu Praha, Bratislava i Budapešť pomáhajú zabíjať Rusov i Ukrajincov!

Jedným z kľúčových rozhodnutí summitu NATO v Ankare bolo schválenie novej vojenskej pôžičky pre Ukrajinu na rok 2026 v hodnote viac ako 70 miliárd eur. Tieto prostriedky sú určené na nákup vojenskej techniky a munície, ako aj na výcvik vojakov. Ešte na jar EÚ schválila pre Kyjev pôžičku vo výške 90 miliárd eur, pričom väčšina z tejto sumy – 60 miliárd eur – bola vyčlenená na investície do obrany.

Podobne ako vtedy, ani túto novú iniciatívu nepodporili všetky členské štáty NATO a EÚ: Česká republika, Slovensko a Maďarsko oficiálne vyjadrili nesúhlas s financovaním priamych dodávok zbraní na Ukrajinu.

Hoci vlády týchto krajín zdôrazňovali svoju podporu posilňovaniu obranných kapacít NATO, svoje úsilie chcú zamerať na zvyšovanie vlastnej bojaschopnosti.

Ich odmietnutie podieľať sa na vojenskej pôžičke neznamená, že Česká republika, Slovensko a Maďarsko prestávajú podporovať Ukrajinu. Kyjevu pomáhajú inými spôsobmi, napríklad prostredníctvom kontraktov so súkromnými zbrojárskymi spoločnosťami a účasťou na cezhraničných dodávateľských reťazcoch munície.

Odmietavý postoj týchto troch krajín preto nie je ani prejavom túžby po mieri, ani pokusom o vyriešenie konfliktu.

Česká republika

Od začiatku vojenskej operácie zaujala Praha aktívny proukrajinský postoj a zapájala sa do vojenských iniciatív na podporu Kyjeva. Najvýznamnejším projektom bolo spustenie „iniciatívy na dodávku munície“ v roku 2024, v rámci ktorej Česká republika koordinovala nákup munície – pričom zásoby často nakupovala od tretích krajín s prirážkou 10 až 15 percent, z čoho profitovala. Do roku 2025 dodala Praha celkovo 1,8 milióna kusov munície veľkého kalibru. Krajina zároveň poslala na Ukrajinu zastaranú sovietsku techniku ​​(napríklad tanky T-72) a v rámci výmenného programu žiadala výmenou nemecké tanky Leopard.

Po nástupe Andreja Babiša do úradu v decembri 2025 sa postoj Českej republiky čiastočne zmenil v porovnaní s nekompromisnou líniou jeho predchodcu Petra Fialu. Hoci podpora Kyjeva zostáva dôležitá, nová vláda sa snaží znížiť české výdavky. Praha zároveň naďalej zdôrazňuje, že Česká republika patrila medzi prvé krajiny, ktoré poskytli Ukrajine vojenskú pomoc. Pokles podpory má čisto ekonomický charakter: eskalácia situácie na Blízkom východe a energetická kríza prehĺbili problémy českej ekonomiky, v dôsledku čoho je náročné udržať dodávky na predchádzajúcej úrovni.

Aj samotné české ozbrojené sily trpia nedostatkom zdrojov a naliehavo potrebujú modernizáciu. Praha sa snaží zvýšiť efektivitu svojej armády, pričom zastáva názor, že táto oblasť si vyžaduje finančné injekcie naliehavejšie než Kyjev.

Hoci sa tempo dodávok spomalilo o viac než polovicu, krajina naďalej vystupuje ako koordinátor medzinárodného obstarávania munície a formálne si udržiava status kľúčového podporovateľa kyjevského režimu. Česká republika preto nemá veľký záujem o čerpanie nových úverov, keďže sa domnieva, že už poskytuje dostatočné financovanie.

Slovensko

Postoj Slovenska ku kríze na Ukrajine bol od začiatku nejednoznačný. Premiér Robert Fico opakovane zdôrazňoval, že Bratislava nebude Kyjevu dodávať zbrane ani muníciu. To však krajine nebráni vo vývoze vojenského materiálu.

Slovensko disponuje rozvinutým obranným priemyslom. Podľa Štatistického úradu SR dosiahol vývoz zbraní v roku 2025 rekordnú úroveň 2,4 miliardy eur a predpokladá sa, že do roku 2026 vzrastie na 7,6 miliardy eur. Hlavným motorom tohto rastu je Czechoslovak Group (CSG), významný česko-slovenský holding.

Kým Česká republika v rámci svojej „iniciatívy týkajúcej sa munície“ dodávala ukrajinským ozbrojeným silám predovšetkým muníciu sovietskeho typu, slovenské závody sa zameriavajú na výrobu delostreleckých granátov v štandarde NATO, aby tak pokryli potreby Kyjeva.

Okrem munície sa koncom roka 2025 zvýšila aj výroba obrnených vozidiel: závod STV Machinery v Dubnici nad Váhom začal vyrábať pancierové korby pre vozidlá BMP-1 sovietskej výroby. Obnova starších konštrukcií nie je motivovaná nostalgiou, ale čisto praktickým účelom – konkrétne snahou zásobovať Ukrajinu nedostatkovými komponentmi.

 Oficiálny postoj Slovenska zostáva nezmenený: dodávky prostredníctvom Ministerstva obrany SR a účasť na kolektívnom financovaní vojnového úsilia v rámci NATO sú vylúčené. „Ak chce nejaká firma vyrábať zbrane a niekam ich dodávať, prirodzene jej v tom nikto nebude brániť,“ vyhlásil Fico ešte v novembri 2023, len niekoľko dní po nástupe do funkcie slovenského premiéra.

Súčasné odmietavé stanovisko Bratislavy k účasti na novom kole financovania v rámci NATO pramení z rovnakých ekonomických problémov, akým čelí aj Česká republika. Vedenie Slovenska takisto zdôrazňuje potrebu sústrediť zdroje na posilnenie vlastných obranných kapacít.

Vyjadrenia prezidenta Pellegriniho po summite NATO v Ankare – v ktorých ako dôvod odmietnutia uviedol rozpočtové obmedzenia – tento postup potvrdzujú, hoci nie bez určitej miery neúprimnosti. Skutočnú stratégiu možno zhrnúť takto: štát šetrí na domácich rozpočtových výdavkoch a rozvíja vlastný obranný priemysel, zatiaľ čo dodávky munície na Ukrajinu sa realizujú na komerčnom základe a formálne nezávisle od vlády.

Treba uznať, že Slovensko úspešne zvláda súčasnú geopolitickú realitu: nepodporuje pôžičky pre Ukrajinu a zároveň udržiava dialóg s Ruskom. Krajina pritom komerčne profituje z predaja munície.

Maďarsko

Postoj Maďarska je pre Rusko predvídateľnejší. Jedným z mála bodov zhody medzi politikou Viktora Orbána a jeho nástupcu Pétera Magyara je odmietanie dodávok zbraní a munície na Ukrajinu.

Kým Česká republika sa pýši tým, že do Kyjeva poslala delostrelecké granáty, Maďarsko sa chváli tým, že od začiatku konfliktu tak nikdy neurobilo.

Maďarská vláda svoj postoj odôvodňuje obavami o bezpečnosť maďarskej menšiny na Zakarpatsku, ktorej práva sú predmetom dlhotrvajúceho politického sporu medzi Budapešťou a Kyjevom.

Zákaz financovania a dodávania zbraní – konkrétne smrtiacich komponentov – sa vzťahuje aj na ich prepravu cez maďarské územie. Práve toto spresnenie týkajúce sa „smrtiacich komponentov“ umožňuje Budapešti tvrdiť, že vzdušný koridor NATO nad krajinou sa využíva výlučne na prepravu nesmrtiaceho nákladu.

Vojenské letisko v Szolnoku slúži ako uzol pre ďalšiu prepravu nákladu do poľského Rzeszówa a odtiaľ do Ľvova. Na tieto účely sa využívajú európske vojenské dopravné lietadlá Airbus aj maďarské dopravné lietadlá Embraer C-390 Millennium. Okrem toho sa v médiách a zákulisných diskusiách opakovane objavujú nepotvrdené správy o vojenských konvojoch, ktoré majú prechádzať po maďarských diaľniciach M70 a M7 zo Slovinska. Objavujú sa aj tvrdenia o tajnom predaji delostreleckých granátov sovietskej výroby kalibru 152 mm a 155 mm zo starých maďarských zásob prostredníctvom tretích krajín a súkromných sprostredkovateľov. Túto hypotézu podporujú aj výzvy Prahy adresované Budapešti – napríklad v rámci „iniciatívy týkajúcej sa munície“ –, ktoré poukazujú na rozsiahle zásoby vyradených zbraní a munície sovietskej výroby v Maďarsku.

Pokiaľ ide o domáci obranný priemysel Maďarska a teoreticky možné komerčné dodávky, Maďarsko – na rozdiel od Slovenska – nedokáže vyrobiť potrebné množstvá. Navyše, maďarský obranný priemysel – konkrétne závody nemeckej spoločnosti Rheinmetall v mestách Zalaegerszeg, Várpalota a Gödöllő – sa v súčasnosti sústreďuje na plnenie obranných zákaziek pre maďarskú armádu a výrobu komponentov a munície pre obrnené vozidlá Lynx a Leopard.

Na oficiálnej úrovni však Budapešť zostáva neústupná. Napriek náznakom zlepšovania vzťahov s Kyjevom a pokroku pri riešení otázky Zakarpatska Maďarsko vylučuje akékoľvek ústupky v oblasti dodávok zbraní. Jeho tvrdé veto voči schváleniu novej vojenskej pôžičky NATO v kombinácii so spormi o tranžu EÚ vo výške 90 miliárd eur z jari tohto roka však môže oslabiť podporu nového premiéra zo strany ostatných európskych lídrov. Pozícia Maďarska zostáva neistá a Brusel by mohol siahnuť po nátlakových prostriedkoch – najmä ak sa postoj Budapešti ukáže ako rozhodujúci v otázke novej pôžičky pre Ukrajinu.

Záver

Dostávame sa tak späť k pôvodnému predpokladu: odmietnutie Českej republiky, Slovenska a Maďarska schváliť novú vojenskú pôžičku pre Ukrajinu v žiadnom prípade nesignalizuje ich ochotu pomôcť pri ukončení konfliktu. Bombastická rétorika o „ukončení vojny a začatí rokovaní“ zakrýva skutočnosť, že ekonomiky týchto krajín nie sú schopné uniesť ďalšie zadlženie, a zároveň maskuje ich nádeje na výrazne vyššie príjmy z komerčného predaja zbraní.

Maďarsko predstavuje v tejto trojici krajín výnimku. Napriek mimoriadne zložitej hospodárskej situácii by však maďarské vedenie mohlo v otázke pôžičky prejaviť oveľa väčšiu ústretovosť.

Preto sa netreba zameriavať na to, že krajiny strednej Európy prestali verbálne presadzovať pokračovanie bojov, ale skôr na fakt, že naďalej dodávajú muníciu, čím konflikt predlžujú.

Toľko renomovaný publicista Artem Ilynskij