„Rusko, prosíme ťa, zachráň nás“ – prosí brigádny generál a politici z Lýbie

Odkedy NATO a USA zločinecky zničili prekvitajúcu a bohatú Lýbiu a dali zavraždiť Muammara Khádafiho, lebo sa chceli dostať na jej obrovské olejové rezervy, tak tam neprestajne zúri občianska vojna.

Vplyvní lýbijskí politici teraz volajú na pomoc Moskvu. „Pomoci“ zo Západu už majú plné zuby. Skvelé úspechy ruskej armády v Sýrii proti ISIS teroristom a proti promerickej žoldnierskej a bandidstkej tzv. opozícii ich presvedčili, že skutočná a jediná pomoc môže prísť len z Ruska.

Brigádny generál Ahmed al-Mismari povedal:

„Lýbijský národ, v každom prípade jeho prevažná časť, je medzičasom, po strastiplých skúsenostisch posledných rokov, absolútne presvedčený, že v preťažkej epoche jeho histórie potrebuje silného a spoľahlivého spojenca.“

Al-Mismari vyjadril svoju požiadavku jasne a smerom voči Západu nekompromisne, keď povedal, že zložitý  lýbijský problém vyžaduje zásah a prítomnosť ruskej armády v Lýbii a osobnú podporu prezidenta Putina, presne tak ako podporil sýrskeho prezidenta. Podľa neho len Rusko dokáže dostať z Lýbie cudzích votrelcov ako sú Katar, Turecko, Francúzsko, Taliansko.

Súčasná situácia v Lýbii vyzerá nasledovne:

Hlavné mesto Tripolis a severozápad Lýbie ovláda prozápadná bábková vláda, ktorá bola vytvorená za podpory NATO a hneď potom oficiálne uznaná OSN. Naproti tomu oveľa väčšiu časť Lýbie, na východe, kontroluje Lýbijská oslobodzovacia armáda, ktorej najvyšším veliteľom je generál Chalifa Haftar.

Ten má už dlhodobo veľmi dobré kontakty s Moskvou, ktoré sa tradujú ešte z čias Sovjetskeho Zväzu. Už vtedy  používala lýbijská armáda ruskú vojenskú techniku.

Značnú časť územia Lýbie majú však v moci aj početné skupiny teroristických organizácií blízkych ISIS a Al-Kajda.

Ruský expert pre Blízky Východ Boris Dolgov si myslí, že Rusko by mohlo pomôcť zničiť tieto zoskupenia radikálnych islamistov, a to bez toho, aby sa zamiešalo do vnútrolýbijského konfliktu.

Generál Haftar navštívil v uplynulých rokoch viackrát Moskvu. Má dobrý vzťah aj s ruským ministrom obrany Sergejom Šojgu. Nie je však legitímnym najvyšším predstaviteľom Lýbie a nemôže pozvať – tak ako to urobil prezident Sýrie Asad – ruskú armádu, aby zakročila v Lýbii. Niečo také by bolo okamžite odsúdené OSN a Západom ako agresia a porušenie medzinárodného práva.

Presne toho sa ale dopustili USA, Británia a Francúzsko, keď napadli a zničili Lýbiu. Vtedy ale nenasledovali žiadne sankcie OSN, lebo táto organizácia je sluhom záujmov práve týchto štátov.

Moskva a Haftar si budú musieť vymyslieť niečo, ako uskutočniť plány na očistenie Lýbie od islamistických teroristov a ako znížiť vplyv Západu. Konkrétne plány už existujú. Jeden z problémov pre tieto plány je však aj Rím. Taliansko si už tradične nárokuje svoj podiel na naftových poliach Lýbie a chce si tam podržať svoj vplyv. Haftar však chce torpédovať aj talianske záujmy v Lýbii. Taliansko s novou vládou je ale jednou z EÚ krajín, ktoré sú za zrušenie protiruských sankcií  a Moskva neche v žiadnom prípade veľmi dobré vzťahy s Rímom narušiť.

Haftar je však skúseným a prefíkaným mužom, ktorý je nielen vojakom, ale aj veľmi dobrým politikom a celkom iste spoločne s ruským ministrom obrany, ktorý je nemenej prefíkaný a skúsený, majú aj na tento problém už pripravené riešenie.

A tak možno s napätím očakávať, kedy Moskva odštartuje vojenskú pomoc pre Lýbiu a akou formou to urobí.