Robert Malone: Možný ďalší dôvod americkej vojenskej invázie – Venezuela vyrába špeciálne drony pre Irán. To ale Trump, pochopiteľne, nechcel uviesť ako dôvod únosu Madura

To odhaľuje ďalší  možný„aspekt“ americkej vojenskej intervencie vo Venezuele.

Toto pravdepodobne tiež zasadilo ranu expanzívnej stratégii Teheránu v rámci „Osi odporu“.

Zdá sa, že len málo ľudí si uvedomuje prepojené strategické geopolitické vzťahy skryté za titulkami z Iránu a Venezuely. Môžeme si však byť istí, že ani minister zahraničných vecí Rubio, ani prezident Donald Trump nie sú až takí naivní.

Nedávny zásah proti Nicolásovi Madurovi bol vykreslený ako agresívny krok proti chronickému podporovateľovi narkoterorizmu, ale problém siaha oveľa hlbšie.

V tejto chvíli politicky rozmanitá skupina influencerov na sociálnych sieťach tento zásah kritizuje. Zdá sa však, že takmer nikto nevníma alebo nezvažuje tieto hlbšie geopolitické otázky.

Toto nie je žiadna malá vec. V stávke sú vážne otázky národnej bezpečnosti a geopolitických aliancií. Áno, medzi Iránom a Venezuelou existujú jasné väzby, rovnako ako medzi Čínou a Venezuelou.

Nová tvár vedenia vojny

Toto nie je prehnaná propaganda o chemických zbraniach alebo zbraniach hromadného ničenia, ktorá sa používala na ospravedlnenie vojny v Iraku. To, čo tu vidíme, je skutočná, prítomná a viacrozmerná hrozba.

Je užitočné analyzovať to strategicky, pretože väčšina mainstreamových správ to vníma iba cez optiku sankcií alebo spolupráce s „odpadlíckymi štátmi“, pričom prehliada hlbšiu realitu vzťahu.

Nejde len o geopolitiku; je to nová tvár modulárnej, sankciám odolnej vojny

Zamerajme sa na príklad, ktorý ilustruje tento bod. V posledných rokoch existujú značné dôkazy o tom, že Irán skutočne pomáha Venezuele pri budovaní miestnych kapacít na výrobu dronov, najmä pre iránsky navrhnuté bezpilotné lietadlá vyvinuté rodinami Mohajer a Shahed.

Irán a Venezuela sú už roky predmetom prísnych sankcií USA. Obe krajiny presadzujú stratégiu technologickej sebestačnosti.

Technologická autarkia je politickým cieľom dosiahnuť to, aby sa krajina stala sebestačnou v kritických technológiách, aby nebola závislá od zahraničných štátov pri vývoji, výrobe alebo údržbe základných technologických systémov.

Obe krajiny sú považované USA a EÚ za „darebácke štáty“ a v priebehu rokov boli predmetom početných ekonomických embarg.

Iránsky program dronov je jedným z najúspešnejších exportných odvetví Iránu. Drony sa stali hlavnou asymetrickou odstrašujúcou schopnosťou Iránu v rokoch 2010 a 2020, predovšetkým prostredníctvom Zboru islamských revolučných gárd (IRGC).

Okolo roku 2022 sa objavili správy, že Venezuela otvorila zariadenia, ktoré údajne montujú iránske drony Shahed, pravdepodobne pod lokálnym názvom ako „ANSU-200“ alebo ako „variant Mohajer-6“. Zdá sa, že spolupráca sa sústreďuje v štáte Aragua, neďaleko komplexu CAVIM (Compañía Anónima Venezolana de Industrias Militares). Správy naznačujú, že iránski inžinieri poskytovali návrhy, súčiastky a školenia venezuelským technikom.

Toto je v súlade s rozširovaním Teheránom svojej stratégie „osi odporu“. Irán v skutočnosti outsourcoval časti svojej výroby dronov, komponenty, školenia alebo dokonca celé montážne linky spojeneckým štátom vrátane: Venezuely, Ruska a ďalších štátov.

Útok dronom na venezuelské prístavné zariadenie 29. decembra 2025 verejne vyhlásil Donald Trump a neskôr bol údajne pripísaný operácii CIA, čo zhoršilo napätie medzi USA a Venezuelou.

Hoci podrobnosti útoku zostávajú nepotvrdené, podčiarkujú rastúcu úlohu dronov v dynamike regionálnych konfliktov, ako aj v stratégii USA.

Viaceri juhoamerickí blogeri vychádzajú z toho, že v prístave bola veľká zásielka dronov pre Irán.

Nové fotografické dôkazy potvrdzujú nasadenie iránskych bezpilotných lietadiel (UAV) Mohajer-6 na venezuelskej leteckej základni El Libertador, čo predstavuje prvé vizuálne potvrdenie operačnej prítomnosti tohto dronu v Latinskej Amerike. To zdôrazňuje prehlbujúcu sa vojenskú spoluprácu medzi Iránom a Venezuelou a rozširovanie venezuelských schopností dronov, ktoré teraz zahŕňajú ozbrojené prieskumné platformy a predstavujú nové operačné riziká pre americké sily v karibskom regióne.

Mohajer-6, bojový dron so spravodajskými, sledovacími a prieskumnými (ISR) schopnosťami, vyrába iránska spoločnosť Qods Aviation Industries (QAI) a montuje sa vo Venezuele pod dohľadom štátnej spoločnosti Empresa Aeronáutica Nacional S.A. (EANSA). EANSA udržiavala a monitorovala montáž série Mohajer vo Venezuele a priamo rokovala s QAI, čo prispelo k predaju dronov Mohajer-6 v hodnote niekoľkých miliónov dolárov pre Venezuelu.