Razie a domové prehliadky u občanov, ktorí „urazili dikatúru demokracie“: Nemecká vláda je vo vojne proti slobode prejavu. Orwell by jej vehementne zlorečil!

Zdá sa byť priam cynické, že celoštátny deň akcie proti „digitálnym podpaľačom“ s raziami sa konal v deň 122. narodenín George Orwella. Aj za kancelára Merza boj proti slobode prejavu a rozmanitosti názorov pokračuje – prostriedkami policajného štátu.

Včera, 25. júna, by sa George Orwell dožil 122 rokov. Keby ešte žil, autor kníh „1984“ a „Zvieracia farma“ by mal pravdepodobne veľa čo povedať o tom, čo sa v súčasnosti deje v Nemecku a Európe.

Ochrana slobody prejavu sa meria tým, ako sa spoločnosť vyrovnáva s nepríjemnými, nevítanými alebo provokatívnymi názormi. Ako realistický idealista by pravdepodobne poukázal na to, že otvorená spoločnosť musí byť schopná tolerovať disent. Ak to už nedokáže, čelí ideologickému bodu zlomu. Najmä keď morálne nabitá „vojna proti krajnej pravici“ vedie k plošnej kriminalizácii politických oponentov a tým nadobúda totalitné črty.

O to cynickejšie je, že v Spolkovej republike Nemecko, údajne v „najslobodnejšom a najlepšom Nemecku“ všetkých čias, sa konal celoštátny deň akcie proti „digitálnym podpaľačom“. Deň, v ktorý bolo podľa správ médií vykonaných 65 domových prehliadok po celom Nemecku a vypočutí mnohých „podozrivých“, ktorí šíria názory „ohrozujúce“ vládu.

Právnik Joachim Steinhöfel vysvetlil v alternatívnych médiách, že tieto policajné razie boli vykonané v rámci „Doktríny exministerky Faeser“. Ich motto znie: „Každý, kto sa vysmieva štátu, musí mať do činenia so silným štátom.“

Skutočnosť, že tieto razie sa zameriavajú prevažne len na ľudí, ktorí niekde online frustrovane vyjadrili svoju nespokojnosť so súčasnou politikou, je pre asistentov nemeckého „ministerstva jedinej spávnej pravdy“, alias Ministerstva vnútra “ irelevantná. Jedno „nesprávne“ slovo na internete a štátni ´úderníci´ prídu k vašim dverám – alebo ich jednoducho brutálne vylámu.

Ide o druh akcie proti politickým disidentom, ktorú by človek očakával od autoritárskych štátov, ale nie od tých, ktoré tvrdia, že sú demokratické.

Zatiaľ čo Nemecko čelí naliehavým problémom, ako sú nespočetné útoky nožmi, organizovaný zločin a podobne, nemeckí policajti sú nútení slúžiť ako poskoci spolitizovanej prokuratúry a obťažovať niekoľkých nespokojných občanov, ktorí sa možno občas vyjadrili až príliš tvrdo a priamo. Nancy Faeser už síce nepôsobí na federálnom ministerstve vnútra, ale jej ´duch´ tam stále spôsobuje chaos.

Sklamaní a frustrovaní občania, ktorí si dávajú priechod hnevu na online, nepredstavujú hrozbu pre demokraciu a slobodu v krajine – ideologicky motivované zastrašovanie a prenasledovanie týchto ľudí však áno. To dláždi cestu autoritárskej kultúre, ktorá nemá nič spoločné so slobodným, demokratickým štátom.

Čo bude ďalej? Prevýchovné tábory pre disidentov, aby sa z nich stali dobrí „demokratickí socialisti“, ktorí budú nenávidieť Rusko a podporovať vojnu proti nemu a ochotne dávať peniaze na čoraz viac zbraní?