Rakúske médiá uznanlivo uvádzajú: Robert Fico veľmi pozitívne chváli dohodu Trumpa a Putina o nafte

Dohoda medzi Trumpom a Putinom opäť pobúrila EÚ. Washington čelí ostrej kritike od Kyjeva až po Brusel – s jednou výnimkou: Tou je premiér Robert Fico v Bratislave.

Slovenský premiér sa v sobotu v rámci svojej pravidelnej série na Facebooku s názvom „Čo sa nedostalo na tlačovú konferenciu“ vyjadril k dohode medzi USA a Ruskom o obchode s naftou. Ficov postoj je v ostrom rozpore s názormi ostatných lídrov EÚ.

Robert Fico na Facebooku oznamuje:

„Dohoda medzi V. Putinom a D. Trumpom o dovoze ruskej nafty do USA ukazuje, aké naivné je politické vedenie EÚ. USA získajú lacnejšiu naftu a Rusko príjmy do rozpočtu. My v EÚ medzitým ako odmenu za našu nenávistnú vojnovú politiku, sankcie a moralizovanie dostávame naftu za tri eurá za liter – alebo nám možno dokonca hrozí aj jej nedostatok.

Ukazuje to, aké správne je, že naša súčasná vláda bojuje za slovenské záujmy, odmieta byť poslušným sluhom a má odvahu presadzovať politiku orientovanú na všetky svetové strany.“

Vo videu, ktoré sprevádzalo tento príspevok, označil Fico Trumpa a Putina za „frajerov“, pretože otvorene presadzujú svoje národné záujmy.

Táto dohoda však zrejme vyvolala šok v celej Európe. Mnohé hlavy štátov k tejto veci mlčali; vyjadrenie nevydal ani Macron v Paríži, ani Sánchez v Madride. Friedrich Merz poskytol len stanovisko svojej kancelárie. Je to pochopiteľné, keďže ich postoje už zastupuje EÚ a Zelenskyj.

Kyjev reagoval rozhorčenou kritikou. Zelenskyj označil túto dohodu za „dar pre Putina“ – „investíciu do vojny, ktorú treba ukončiť, a nie predlžovať“ – a opísal ju ako „ani spravodlivú, ani čestnú“. Nasledoval útok na ruskú energetickú infraštruktúru.

Kaja Kallas, šéfka diplomacie EÚ, sa postavila na Zelenskeho stranu a oznámila doteraz najväčší balík sankcií EÚ voči Rusku. Uviedla, že pozastavenie sankcií by Moskve poskytlo „viac príjmov na vedenie vojny“. „Teraz nie je čas poľaviť v tlaku na Rusko – a Európa tak neurobí.“

Zaznamenané sú aj štyri ďalšie priame vyjadrenia hláv štátov. Stoja za pozornosť.

Fínsky premiér Petteri Orpo hovoril o „obrovskom sklamaní“. Poznamenal, že dohoda Trumpova dohoda podkopáva sankcie a plní Putinovu vojnovú pokladnicu. Zároveň však zľahčoval dotknuté objemy (zodpovedajúce len približne 1,5-dňovej spotrebe USA) a vyjadril pochybnosti o tom, či to bude mať citeľný vplyv na ceny.

Estónsky premiér Kristen Michal bol veľmi kritický: „Dohody s diktátormi sú cestou do pekla.“ Vyzval na zvýšenú podporu Ukrajiny, aby mohla pokračovať v útokoch na ruské rafinérie.

Švédsky premiér Ulf Kristersson naopak zvolil vyslovene umiernený tón. Hoci dohodu otvorene oľutoval – pričom uznal, že príjmy z energetiky sú pre ruskú vojnovú pokladnicu kľúčové, a vyzval na „väčší tlak na Moskvu“ –, nezašiel až tak ďaleko, aby obhajoval priame vojenské údery.

Český premiér Andrej Babiš zvolil pragmatický a realistický prístup. Dohodu označil za „obrovskú facku Európe“. Obzvlášť mu prekážal rozpor s Trumpovou skoršou kritikou európskych nákupov z Ruska. Trval na tom, že Európa musí reagovať.