Rakúske médiá: Slovensko premiéra Roberta Fica odoláva diktátu EÚ o migrácii

Roberta Fica som spoznal  pred viac ako 30 rokmi. Zoznámil ma s ním môj dobrý priateľ Dušan Čaplovič, neskôr slovenský vicepremiér. V tom čase som bol šéfom nezávislého Slovenského tlačového a kultúrneho centra v Nemecku a mal som výborné kontakty k nemeckým i rakúskym médiám. 

V tom čase bolo Slovensko pre Nemecko "neznámou zemou" a podľa západných médií aj zaostalou. 

Robil som v Nemecku všetko pre to, aby sa tento obraz v týchto médiách zlepšil a zmenil. 

Dušan ma preto požiadal, aby som priviedol nemeckých i rakúskych redaktorov aj k Robertovi Ficovi, čo som viackrát urobil a chodieval som s nimi k nemu, ale aj po celom Slovensku. 

Po návrate potom písali do renomovaných novín objektívne články a reportáže o Ficovi a o Slovensku.  

Na väčšinu z týchto redaktorov urobil Robert Fico veľmi dobrý dojem, a to ostalo tak až dosiaľ. Najmä rakúske médiá mu venujú aj dnes veľkú pozornosť - mnohé sympatizujú aj s jeho priamočiaro odvážnou protibruselskou politikou. 

A aj tento článok rakúskych médií sa nesie v tomto duchu:

"Slovenská vláda sa teraz tiež bráni centralizmu Bruselu v otázke migrácie. Azylový pakt EÚ sa v Bratislave stretáva s prudkým odporom.

Európska komisia a jej Parlament predávajú „Pakt o migrácii a azyle“ ako „pakt solidarity“ medzi členskými štátmi. 

Ale slovenský premiér Robert Fico to na druhej strane vníma ako ďalší útok na národnú suverenitu a rieši byrokraciu Bruselu v ďalšej otázke.

Rakúske médiá 2. augusta uviedli:

„Na jednej strane má pakt vytvoriť jednotné predpisy EÚ pre azylové konania, hraničné kontroly a návraty. Jeho jadrom je však takzvaný „flexibilný mechanizmus solidarity“. Štáty musia prijímať migrantov a tým spĺňať kvóty – alebo namiesto toho zaplatiť 20 000 eur za každú zamietnutú žiadosť.

Ficova koalícia sociálnych demokratov a slovenských patriotov kategoricky odmieta kvóty a finančné sankcie a pripája sa k Maďarsku a Poľsku.

Počas migračnej krízy v roku 2015 krajiny Vyšehradskej štvorky – Slovensko, Maďarsko, Poľsko a Česká republika – vytrvalo odmietali akceptovať bruselské kvóty. Namiesto toho požadovali silnejšie vonkajšie hranice a vnútroštátne kontroly.

Hneď po Ficovom nástupe do úradu v októbri 2023 Slovensko znovu zaviedlo dočasné hraničné kontroly s Maďarskom, pretože počet nelegálnych imigrantov zo susednej krajiny prudko vzrástol – jedenásťnásobne.

Cieľom bolo tiež signalizovať Bruselu odhodlanie určiť si vlastnú politiku, a nie sa podriadiť usmerneniam EÚ.

Prieskumy verejnej mienky na Slovensku jasne ukazujú, že väčšina Slovákov odmieta migračnú politiku EÚ v oblasti núteného prisťahovalectva.

Ficova rétorika, ktorá odsudzuje pakt ako porušenie suverenity, je všeobecne akceptovaná.

Opozícia vrátane liberálnych síl ho obviňuje z populizmu, ale vládna koalícia zostáva neochvejná. „Nedovolíme, aby Brusel rozhodoval o našich demografiách,“ povedal Fico.

Pakt obsahuje aj právne ´mínové polia´. Slovensko, rovnako ako Maďarsko, by mohlo skončiť pred Európskym súdnym dvorom, ak ho odmietne implementovať.

Finančné sankcie sa blížia, ale Fico signalizuje ochotu bojovať:

„Nebudeme platiť pokuty na ochranu našej krajiny.“

To by mohlo ešte viac rozdeliť EÚ, keďže podobné hlasy sú čoraz silnejšie aj v iných krajinách.

V júni 2025 slovenská vláda prijala novú „Národnú stratégiu pre azyl a migráciu“. Táto stratégia má za cieľ lepšie riadiť azyl a migráciu, ale mohla by sa považovať za pokus o „zmiernenie“ alebo prispôsobenie paktu EÚ na národnej úrovni s cieľom zachovať nároky na suverenitu.

Kritici v Bratislave by mohli tvrdiť, že to zmierňuje tlak z Bruselu, zatiaľ čo zástancovia EÚ to interpretujú ako implementačný krok.“