Putinova popularita dosiahla v Rusku vysoký stupeň - Martin Schulz, prezident EÚ parlamentu, sa obáva vojny

07.04.2014 15:48

Viac ako 80 percent obyvateľov Ruska prejavuje svojmu prezidentovi dôveru. Už po olympiáde v Soči mu aj voči nemu kritické organizácie, zisťujúce preferencie, priznali, že 68 percent Rusov stojí k nemu.

Veľka časť politikov krajín EÚ Vladimíra Putina pod vplyvom a tlakom USA označuje ako neoimperialistu, ktorý by chcel opäť vybudovať útvar podobný niekdajšiemu východnému bloku z čias ZSSR. Martin Schulz pred nedávnom vyjadril obavy, že v Európe sa opäť objavil "strašiak" veľmi nebezpečnej vojny. Západ však nevie, alebo zabúda to, že pre Rusov je Kyjev miestom, odkiaľ vzišla ich prvá štátnosť - Kyjevská Rus bola prvým Ruskom v ich dejinách a Kyjev ich prvým hlavným mestom.

Najneskôr od roku 2007, po Putinovej reči, v priebehu Medzinárodnej bezpečnostnej konferencii v Mníchove, musel každy triezvo mysliaci človek dobre vedieť, že Rusko sa nebude dlho len prizerať ako sa Západ čoraz viac usadzuje v jeho sfére vplyvu a zároveň aj vo sfére jeho bezpečnostných záujmov. Západ Putina nebral nikdy celkom vážne a ho do istej miery podceňoval. Nikdy si nevytvoril rozumnú a korektnú stratégiu, podľa ktorej by konal tam, kde jeho úmysly narážali na legitímne a bezprostredné záujmy Ruska.

Dôležito a arogantne odbíjal všetky návrhy Moskvy na to, aby Európa spolu s Ruskom vytvorila nový bezpečnostný systém obrany. EÚ a Nemecko to klasifikovali len ako pokus Ruska ako vohnať klin medzi EÚ a USA.

Dôsledkom toho môže byť, že Rusko po strate dôvery k Zapadu, sa bude oveľa intenzívnejšie usilovať o pakt s Čínou a Indiou. A keď teraz Západ hrozí Rusku s ďalšími ešte tvrdšími sankciami, tak v Rusku to už málokoho znepokojí. 

 

Môj komentár:

 

Angela Merkelová celkom zabudla na časy, keď sa Nemecko vo veľkej vďačnosti Rusku, za to, že mu umožnilo zjednotenie, doslova korilo a klaňalo. A zabudla aj na krásne perspektívy, ktoré spoločne vykreslovali Európe Michail Gorbačov a Helmut Kohl, keď nadšene hovorili a kuli plány o spoločnom európskom dome, kde bude mať veľkú a dôležitú izbu aj nové Rusko. A Nemeckí politici súčasnosti akoby sa už nepamätali na veľké dojatie  a obrovskú radosť nemeckého národa z toho, že Rusko im darovalo zjednotenie ich krajiny.  Súčasný postoj oficiálnych nemeckých kruhov možno hodnotiť ako hanbu a i zradu spoločných zámerov a plánov. A túto zradu realizoval výlučne Západ, nie Rusko.