Psychopatickí šialenci nás už pripravujú na jadrovú vojnu: Nemecký Tagesspiegel tvrdí, že jadrové útoky nie sú až také zlé! Kde ale sú na uliciach milióny demonštrantov???

Nebezpečenstvo použitia jadrových zbraní vo vojenských konfliktoch je také veľké ako od čias studenej vojny ešte nebolo. Namiesto toho, aby sa zasadzovali za diplomatické riešenia, mainstreamové médiá radšej hrajú vojnových propagandistov a tlačovú kanceláriu NATO.

Berlínsky „Tagesspiegel“ nie je výnimkou. Po desaťročia od konca druhej svetovej vojny jadrové mocnosti budovali svoje jadrové arzenály a akceptovali vznik nových štátov s jadrovými zbraňami napriek Zmluve o nešírení jadrových zbraní.

Zároveň by si človek myslel, že po atómových bombových útokoch na Hirošimu a Nagasaki už v súčasnosti bude existovať určitý globálny konsenzus, že takéto zbrane hromadného ničenia sa považujú len za odstrašujúci prostriedok a nie za skutočné vojenské možnosti.

Ale ako to už tak často býva, aj táto predstava bola len veľkým omylom.

Ale napríklad Rusko opakovane varovalo pred použitím taktických jadrových zbraní vzhľadom na národnú hrozbu, ktorú predstavujú dodávky západných zbraní a vojenská podpora Ukrajine.

V konflikte v Kašmíre je Pakistan, ovládaný radikálnymi moslimami, tiež blízko k vyslaniu svojich jadrových bômb do Indie, pretože by nemal šancu s konvenčnými jednotkami.

Izrael by mohol byť nútený reagovať jadrovými zbraňami, ak by sa konflikt s Iránom vyostril, ak by existencia židovského štátu bola vážne ohrozená iránskou konštrukciou jadrových zbraní.

A potom sú tu Čína a Severná Kórea, ktoré by v prípade núdze tiež mohli použiť jadrovú kartu.

A čo robí Tagesspiegel tvárou v tvár týmto rastúcim jadrovým hrozbám? Nuž, chce nám „vysvetliť“ (to čo nemožno vysvetliť), prečo jadrové útoky nie sú až také zlé. O.i. píše:

„Radiácia z jadrových útokov klesá rýchlejšie, ako si mnohí ľudia myslia. Je to známe z dostupných údajov z Japonska a z testov jadrových zbraní.“

Čo však psychopati z týchto novin nehovoria, je to, že napríklad jedna jadrová zbraň zhodená na Berlín by spôsobila priame škody aj v Postupime a Oranienburgu. Rádioaktívny spad by bol väčší, čím bližšie k zemi by detonovala.

A noviny ako tieto, by nikdy neurobili niečo – čo by malo byť ich posvätnou žurnalistickou povinnosťou:

Vyzývať ľudí k tomu, aby začali masovo demonštrovať proti atómovým zbraniam a proti hrozbe vypuknutia jadrovej vojny.

Ale veriť, že by stačila jedna takáto atómová bomba alebo jadrová strela, je naivné. Vo vojne medzi Západom a Východom hovoríme o stovkách, tisíckach takýchto jadrových zariadení s rôznymi výbušnými náplňami.

A to je pravdepodobne rozptýlené po celej severnej pologuli.

Preto takéto doslova hlúpe a nezmyselné „tipy“ (podobné tým pri útokoch nožom migrantami a islamistami) o tom, čo robiť v prípade výbuchu atómovej bomby, sú už zbytočné.

Toto táranie provojnových západných žurnalistov: „Ach, atómové bomby nie sú až také zlé...“ ohrozuje ľudské životy.

Takéto správy majú ľudí ešte viac otupiť a pripraviť ich na vojnu proti Rusku (a možno aj proti Číne, Iránu, Severnej Kórei a ktovie akým ďalším krajinám).

Pre tých, ktorí to zmeškali na hodinách dejepisu:  

„V roku 1914 ľudia tiež verili, že malá (rýchlo sa ale stala veľkou a svetovou) vojna je skôr ako dobrodružná dovolenka. A nadšene odchádzali mladí vojaci do dobrodružstva vojny. Až kým biedne nezomreli v zákopoch Verdunu a inde.

Musí sa to opakovať, ale už v neporovnateľne horšom vydaní?“