Úvodná stránka > Prosystémový ideológ, Prof. Dr. Marcel Lewandowsky, expert na teóriu vládnutia, varuje pred podceňovaním AfD etablovanými politikmi: „ Je zákerným jedom predstava, že AfD tvoria amatéri, je to prinajlepšom naivná idea“
Prosystémový ideológ, Prof. Dr. Marcel Lewandowsky, expert na teóriu vládnutia, varuje pred podceňovaním AfD etablovanými politikmi: „ Je zákerným jedom predstava, že AfD tvoria amatéri, je to prinajlepšom naivná idea“
04.09.2026 16:33
Lewandowsky: „Len máloktoré krajinské voľby od založenia Spolkovej republiky vyvolávali také napätie ako tie, ktoré sa blížia v Sasku-Anhaltsku. Dôvod je jasný: 6. septembra sa rozhodne, či do krajinskej vlády po prvý raz vstúpi strana klasifikovaná ako pravicovo-extrémistická.
Priaznivci AfD na tento dátum netrpezlivo čakajú a dúfajú v politický obrat zodpovedajúci ich názorom, zatiaľ čo iní sa buď obávajú o demokraciu, alebo sa spoliehajú na predpoklad, že situácia napokon nebude až taká zlá.
Strana AfD v Sasku-Anhaltsku pritom nekandidovala s umierneným programom. Kto očakával, že strana zmierni svoje postoje, rýchlo prišiel o ilúzie.
Vypovedanie zmlúv o verejnoprávnom vysielaní, „deportácie hneď od prvej minúty“, zrušenie povinnej školskej dochádzky či segregácia žiakov v triedach na základe ich pobytového statusu – sľuby tejto strany pôsobia ako preklad jej ideológie do roviny krajinskej politiky. Skutočnosť, že v prieskumoch dosahuje viac ako 40 percent – a to aj napriek pobúreniu a kritike –, možno pripísať vernosti jej voličov. AfD funguje ako vysávač: tí, ktorí jej odovzdajú hlas, tak robia opakovane – nie napriek jej postojom, ale práve kvôli nim. Rozhodnutie podporiť AfD treba vnímať ako „protestný hlas motivovaný presvedčením“.
Skutočnosť, že krajinská organizácia AfD je klasifikovaná ako pravicovo-extrémistická – a to nielen spravodajskou službou Saska-Anhaltska, ale aj inými pozorovateľmi –, jej voličov takmer vôbec netrápi. Veľká časť z nich zásadne nedôveruje politickému establišmentu, do ktorého v ich očiach patria štátne inštitúcie, médiá či vedecká obec. Kritiku AfD považujú za dôkaz, že elita odtrhnutá od reality chce strane uškodiť len preto, aby si ochránila vlastné záujmy. Ostatné strany by urobili dobre, keby sa zamysleli nad vlastnou úlohou pri vzostupe AfD.
Treba zdôrazniť: program strany kladie dôraz na deportácie, usiluje sa o zákaz rodovo inkluzívneho jazyka v úradnej komunikácii, chce zrušiť verejnoprávne vysielanie v jeho súčasnej podobe a presadzuje vzdelávaciu a kultúrnu politiku zakorenenú v „nemeckej“ identite – a to popri mnohých ďalších bodoch, ktoré už boli podrobne rozobrané a predmetom rozsiahlych diskusií.
Len máloktorý volebný program nejakej krajinskej strany vyvolal taký záujem a mediálny ohlas – bolo by žiaduce, aby sa podobnej pozornosti a ochoty diskutovať dostalo aj krajinským voľbám vo všeobecnosti.
Napriek všetkým analýzam však pretrváva určitá neistota ohľadom toho, čo možno očakávať od vlády pod vedením AfD, najmä pokiaľ ide o demokraciu. Hoci niektoré z navrhovaných opatrení môžu byť skutočne protiústavné – napríklad zrušenie povinnej školskej dochádzky či požiadavka, aby sa na demonštráciách hovorilo po nemecky (za predpokladu, že by sa polícia pod vedením AfD o niečo také vôbec pokúsila) – súdne rozhodnutie o ich protiústavnosti by v skutočnosti slúžilo ako dôkaz, že demokracia funguje. Sú teda všetky varovania prehnané?
V prvom rade treba plány AfD pre túto spolkovú krajinu brať vážne. Jej vládny program na prvých 100 dní je do značnej miery koncipovaný tak, aby vláda mohla sľuby buď priamo realizovať, alebo aby ich krajinský parlament mohol schváliť väčšinou hlasov. Na jednej strane obsahuje opatrenia so symbolickou hodnotou, najmä pre vlastných voličov strany – napríklad vypovedanie zmlúv o verejnoprávnom vysielaní či obmedzenie financovania programov na podporu demokracie.
Na druhej strane zahŕňa požiadavky, ktorých zavedenie by bolo rýchlo citeľné a viditeľné: dotácie na vodičské preukazy, štátna kampaň „Mysli nemecky“ či vyvesovanie štátnej vlajky na školách. Rýchla realizácia takýchto opatrení by strane mohla pomôcť prekonať prípadné ťažké obdobie počas volebného obdobia – napríklad ak by sa potvrdili varovania, že ekonomika Saska-Anhaltska bude pod vládou AfD trpieť.
Ale predstava, že AfD tvoria amatéri, ktorí pri vládnutí zlyhajú, je prinajlepšom naivná. Strana sa na prevzatie moci už dlhší čas dôkladne pripravuje, školí personál a získava odborníkov. Kdekoľvek to bude možné, strana zreorganizuje štátnu správu a dosadí nových ľudí, aby minimalizovala trenice medzi najvyšším vedením a vládnymi úradmi.
AfD neplánuje len v horizonte piatich rokov, ale dlhodobo. Sasko-Anhaltsko vníma len ako prvý krok k prevzatiu moci na celoštátnej úrovni – možno v roku 2029 alebo 2033.
Strana už pripravuje pôdu pre tento cieľ – postupnou zmenou politického diskurzu – a je kľúčové vnímať výkon verejnej funkcie ako nástroj na jeho dosiahnutie.
AfD sa snaží ovplyvňovať témy verejnej debaty i spôsob, akým sa o nich hovorí. Stranu treba chápať ako politický prejav „Novej pravice“ – hnutia, ktoré sa v Európe (a neskôr, v pozmenenej podobe, aj v USA) sformovalo už koncom 60. rokov. Jednou z jej kľúčových stratégií je takzvaná „metapolitika“. Tento koncept – prevzatý od marxistu Antonia Gramsciho – vychádza z predpokladu, že prioritou nie je okamžité prevzatie vládnej moci, ale skôr transformácia širšieho spoločenského prostredia: predefinovanie pojmov, búranie tabu a posúvanie hraníc toho, čo sa považuje za prípustné vysloviť. Kultúrna hegemónia má prednosť; politický úspech prichádza až následne.
Nie je preto prekvapujúce, že mnohé z predvolebných sľubov AfD možno realizovať aj na úrovni jednotlivých spolkových krajín. Priestorom pre metapolitiku je totiž kultúrna a vzdelávacia sféra – oblasti, ktoré spadajú prevažne do kompetencie nemeckých spolkových krajín. Strana sa snaží ukotviť svoje postoje v spoločnosti prostredníctvom opatrení, ako sú zmeny učebných osnov, obmedzovanie financovania organizácií občianskej spoločnosti, ovplyvňovanie vedeckej politiky (vrátane zriadenia univerzitnej katedry pre „štúdium populácie“ či inštitútu pre kritický výskum islamu) a presadzovanie „nemeckej identity“ v umení a kultúre.
Jej cieľom nie je dosiahnuť zásadný prelom zo dňa na deň, ale skôr normalizovať svoje postoje a rétoriku prostredníctvom série drobných krokov.“
Moja poznámka:
A to je skvelá šanca AfD na ceste k jej celonemeckému úspechu. Veľká väčšina Nemcov si želá „Nemecko správne po nemecky" a v spolupráci s Ruskom !!!
