PROKLOS - geniálny, dnes celkom zabudnutý mudrc, posledný riaditeľ tisícročnej Platonovej akadémie

 Starogrécky mudrc PROKLOS (412 - 485) sa narodil v Konštantinopole.  Jeho rodicia boli patricijovia z Lýkie. Každý, kto nie je znalcom  starogréckej filozofie, asi sotva pocul nieco o tejto fenomenálnej osobnosti. Napriek tomu  je tento muž jedným z najvynikajúcejších ucencov antiky a  môžeme ho radit k Platonovi, Aristotelovi, Pytagorasovi ci  Demokritovi, ktorí sú širokej verejnosti dobre známi. Preco  teda taká osobnost upadla do zabudnutia?

  Dlhý cas bolo jeho dielo napísané len v arabcine,  cím bolo pre európskych vzdelancov neprístupné. Iným dôvodom  jeho zabudnutia je skutocnost, že pôsobil v období, ked sa  už gréckym ucencom ani zdaleka nepripisovala taká dôležitost  ako v "zlatej" epoche starogréckej filozofie. Ved Proklos žil  už v Byzancii, ktorá vznikla na Bospore z Východorímskej ríše  a aj tisíc rokov existujúca Byzancia ostala v našom povedomí  z viacerých dôvodov len málo známa. Predovšetkým sme ju vnímali  ako dekadentnú a religiózne od Vatikánu odpadlícku ríšu,  a to najmä po schizme, ku ktorej prišlo v roku 1054, za vlády  byzantského cisára Konštantína XI., ked bol z cirkvi exkomunikovaný  byzantský patriarcha, cím prišlo k vzniku byzantskej ortodoxie.   

   Ako pocetní antickí ucenci, tak aj Proklos študoval  v Alexandrii. Venoval sa tam predovšetkým rétorike, literatúre  a matematike. Potom odišiel do Atén, kde sa spociatku zaoberal  najmä štúdiami Aristotela a už coskoro vstúpil do Platonovej  akadémie, ktorú viedol ako jej riaditel takmer pol storocia, až do svojej smrti. Nikdy  sa neoženil a všetok svoj cas venoval len poznávaniu. Jeho žiaci  si ho ctili a bol u nich aj velmi oblúbený. Hovorilo sa o  nom, že ako clovek mal len jedinú negatívnu vlastnost. Bol  velmi netrpezlivý. Jeho netrpezlivost však bola len dôsledkom  toho, že nikto nedokázal dost rýchlo chápat jeho myšlienkové  pochody.

   Proklos mal mnohé, velmi  záhadné vedomosti, ktoré v tom case nemohol a ci nesmel mat,  lebo boli v rozpore s tým, co jeho doba vedela, poznala a hlásala.  Na tomto mieste uvedme aspon niektoré.

     1, Ptolemajova kozmická  teória (ovládala astronómiu až po Kopernika) je nesprávna

     2, Mesiac pozostáva z tej istej hmoty ako aj  Zem  

     3, Planéty sa otácajú okolo svojich osí

     4, Všetky hviezdy tiež rotujú okolo svojich  osí

     5, Planéty sa na svojich obežných dráhach  približujú a vzdalujú od Zeme

     6, Poznanie heliocentrickej  teórie

     7, Poznanie zákonitostí  hviezdy Síria

     8, "Ohen" hviezd  je odlišný od "ohna" planét

   Každý z vyššie uvedených bodov je pre Proklosa  takpovediac "nedovoleným" poznaním, lebo bolo objavené až v  novoveku, ked už existovala vedecká astronómia a fyzika.

    Proklos sa pohyboval aj vo významných politických  a spolocenských kruhoch, ale podobne ako všetci neoplatonici,  aj on zastával voci oficiálnej cisárskej politike ríše iné  religiózne stanovisko, ako sa od obcanov požadovalo, a tak sa opakovane  ocitol v tažkostiach. Bol prísnym vegetariánom, podobne ako Pytagoras,  a vyznávacom rôznych egyptských, chaldejských a dogónskych  mystérií. Hoci jeho filozofia bola orientovaná prírodovedecky,  obsahovala aj silné metafyzické štruktúry (tie však obsahuje  aj moderná kvantová fyzika), no jeho najdôležitejšie výpovede  neboli v nicom odvodené z religióznych imperatívov doby.

     Táto neobycajná osobnost stelesnuje svojou  prácou i svojím životom zvláštnu kombináciu filozofie, logiky,  matematiky, prírodovedeckého myslenia a v neposlednom rade aj  mystiky (co je paralela napr. k Izákovi Newtonovi, ktorý bol,  co je len málo známe, aj vyznávacom židovskej kabalistiky).  O Proklosovi možno povedat, že svojím spôsobom jeho poznanie  v mnohom daleko presahuje Platona, Sokrata, Aristotela, i ked  sú zas úrovne, v ktorých sa im nepribližoval. Podla všetkého  však úmyselne, pretože hladal a dosiahol iné cesty poznania,  ako nimi putovali oni. Napriek tomu sa nedostal ani približne do  takého širokého povedomia ludí ako títo skvelí myslitelia.  Okrem toho, co sme už o tom povedali, aj preto, lebo grécky  filozofický zázrak antiky a jeho najvyššie autority žiarili  tak jasne na "oblohe" múdrosti a poznania, že sa už nikto neodvážil  narušit túto tradíciu a pripojit k starým "bohom" múdrosti,  nového "boha". Nieco také by sa mohlo javit ako bohoruhacstvo  voci princípom filozofie. "Panteón" antickej filozofie bol   v tej dobe už dávno uzavretý.

   Pozrime sa v krátkosti  na niektoré tvrdenia tohto geniálneho muža a pripomenme si  ešte raz to, že mal mimoriadne záhadné vedomosti o vtedy neznámych astronomických  fenoménoch. V tretej knihe svojich Timaios-komentárov píše: "....Mesiac  pozostáva z nebeskej zeme (tým vyjadruje, že je z tej istej hmoty  ako Zem). Mesiac nemá vlastné svetlo, ale odráža slnecné svetlo  – aj to dokazuje, že je podobného zloženia ako Zem. Vo všetkých  nebeských priestoroch je rovnaká zem a ohen ako aj na našej  Zemi a nájdeme tam aj všetky tie isté elementy ako na nej."

   O nieco dalej sa možno docítat: "...Prvky,  ktoré sú na jednej strane vzájomne nepomiešané, na druhej  strane ale aj pomiešané, vytvárajú vo svojom prvotnom stave  nebo (kozmos), v ktorom všetko to, co obsahuje, zodpovedá charakteru  ohna, lebo všetko v nebi je istým spôsobom ohnivého druhu."

    A skutocne je "nebo vo všetkých priestoroch  plné ohna", pretože dnes na základe exaktných vedeckých výskumov  vieme, že všetky aktívne hviezdy sú zložené z tých istých  chemických elementov, ktoré sa nachádzajú v stave pôsobenia  nepretržitého atomárneho ohna. Co Proklos hovorí o kozmických telesách  teda neprotirecí výpovediam modernej astrofyziky. 

    Je úplnou pravdou, ked Proklos hovorí: "že  hviezdy sú prirodzeným ohnom, ktorý je ich vnútornou podstatou,  ale že sú v nich aj všetky ostatné elementy." Pretože aj ked  hviezdy horia, obsahujú aj všetky iné prvky. Nenecháva nás  vôbec na pochybách, že to myslí v prenesenom zmysle slova, ked hovorí  o "ohni v nebeských priestoroch", lebo okrem iného tvrdí: "Preto  je tam ohen svetlom, avšak v sublunárnom priestore (oblast medzi Zemou  a Mesiacom) je iný, totiž tmavší, teda hmotnejší."

   A aby nakoniec celkom vylúcil akékolvek nedorozumenie  vo svojich popisoch rôznych "ohnov" nebies, hovorí na inom mieste:  "Ohen v nebi nie je v nijakom prípade obycajným ohnom, ale  hviezdnym ohnom, ohnom energie."

    Takéto ohromujúce  výpovede a uzávery sa musia javit vo svetle modernej vedy ako úplne  zarážajúce. Vo štvrtej knihe Timaios sa posmešne vyjadruje  o epicyklickej teórii Ptolemaja a nazýva epicykly ironicky "skvelými  vynálezmi" hlúpej ludskej fantázie, ktorými sa niekto pokúsil  analyzovat jednoduché pohyby hviezd, podobne ako niekto, kto  nie je v stave pochopit a aj merat skrutkový pohyb okolo valca,  lebo nerozumie princípu špirály.  Preto predpokladá namiesto  nej existenciu množstva priamok s rôznymi uhlami v priestore,  aby tak napokon velmi komplikovane a len približne stanovil  skutocný pohyb  bodu po skrutke. Ptolemajovu astronómiu Proklos kritizoval  ako neexaktnú vedu.

   Je možné a velmi pravdepodobné,  že Proklos mal velký a rozhodujúci vplyv na Keplera, ktorý  bol jeho ideami doslova presiaknutý. A tak sa môžeme oprávnene  opýtat: „Stál Kepler na ramenách Proklosa, tak ako stál Kopernik  na ramenách Aristarcha? Mnohé tomu nasvedcuje – ved Kepler  sám v tejto súvislosti hovorí: „Nedávno som sa dostal k istému  hymnu neoplatonika Proklosa, ktorý venoval Slnku, a je plný  úžasných a záhadných tajomstvami.“        

   Proklos  bol vynikajúcim predstavitelom neoplatonizmu. Jeho velkým ctitelom  bol aj skvelý nemecký filozof Hegel a Proklosovo ucenie o emanácii  s jej štruktúrou triád (kauzálna väzba medzi prícinou a  následkom) sa stalo základom Hegelovho dialektického výkladu  histórie.