Prišiel život na Zem z Marsu? Nové vedecké dôkazy podporujú možnú realitu tejto donedávna len hypotézy! Mars bol voľakedy tiež "Modrou planétou"!

Medzinárodný výskumný tím objavil na Marse štruktúry, ktoré sa veľmi nápadne podobajú klasickým riečnym deltám na Zemi. Ide o stopy riek, ktoré ukladali svoje sedimenty do oceánu.

Podľa tímu by to ukazovalo, že Mars bol asi pred tromi miliardami rokov „modrou planétou“ a že je viac ako pravdepodobné, že na ňom existoval aj organický život.

Existencia vody na Marse je ústrednou témou planetárnej vedy. Predchádzajúce štúdie už poskytli dôkazy o oceánoch a riekach na Marse, čo naznačuje kedysi vlhké a potenciálne obývateľné prostredie. Dôkazy o vode v minulosti a možnom oceáne boli objavené aj vo Valles Marineris – najväčšom kaňonovom systéme na Marse, ktorý sa tiahne pozdĺž jeho rovníka. Tieto dôkazy pochádzajú okrem iného z objavu minerálov, ktoré boli pozmenené vodou.

Výskumný tím z Univerzity v Berne v spolupráci s INAF – Observatorio Astronomico di Padova teraz ale získal nové poznatky o geologickej minulosti Valles Marineris:

Pomocou snímok s vysokým rozlíšením z rôznych kamier na Marse výskumníci našli v kaňonovom systéme geomorfologické štruktúry, ktoré sa úplne podobajú riečnym deltám na Zemi.

Tieto štruktúry predstavujú ústie rieky do oceánu. Nová štúdia tak poskytuje jasný dôkaz o pobreží a následne o existencii oceánu na Marse v jeho dávnej minulosti.

Na skúmanie geomorfologických štruktúr Marsu výskumníci použili snímky s vysokým rozlíšením z rôznych kamier na sondách Mars, vrátane Bernskej kamery Mars CaSSIS (Colour and Stereo Surface Imaging System) na palube ExoMars Trace Gas Orbiter Európskej vesmírnej agentúry, ako aj údaje z kozmických lodí Mars Express a Mars Reconnaissance Orbiter.

Štúdia sa zamerala na geomorfologické štruktúry juhovýchodnej Coprates Chasma, ktorá je súčasťou Valles Marineris.

Výsledky tiež ukazujú, že objavený oceán bol prinajmenšom rovnako veľký ako Severný ľadový oceán na Zemi.

„Hoci nie sme prví, ktorí predpokladajú existenciu a veľkosť oceánu, predchádzajúce tvrdenia boli založené na menej presných údajoch a v niektorých prípadoch aj na nepriamych argumentoch,“ hovoria vedci.

„Naša rekonštrukcia hladiny mora je však založená na jasných dôkazoch o takomto pobreží, keďže sme mohli použiť snímky s vysokým rozlíšením,“ povedal expert Schlunegger.

„Vďaka našej štúdii sme dokázali poskytnúť dôkazy o doteraz najhlbšom a najväčšom pradávnom oceáne na Marse – oceáne, ktorý sa tiahol cez severnú pologuľu planéty,“ dodal vedec Argadestya. V súčasnosti vetrom tvarované duny pokrývajú niekdajšie štruktúry delty na Marse. Ich pôvodný tvar je však stále jasne rozpoznateľný.

Objav delt a potvrdenie dôkazov o bývalom oceáne naznačujú, že podmienky na Marse kedysi priaznivo pôsobili na vznik a rozvoj života.

„Mars poznáme ako suchú, červenú planétu. Naše výsledky však ukazujú, že kedysi to bola modrá planéta, podobná Zemi. Toto zistenie tiež dokazuje, že voda je na planéte vzácna a potenciálne by mohla zmiznúť, a samozrejme aj na našej Zemi,“ zdôraznil Argadestya.

Medzinárodný výskumný tím objavil na Marse štruktúry, ktoré sa veľmi nápadne podobajú klasickým riečnym deltám na Zemi. Ide o stopy riek, ktoré ukladali svoje sedimenty do oceánu.

Podľa tímu by to ukazovalo, že Mars bol asi pred tromi miliardami rokov „modrou planétou“ a že je viac ako pravdepodobné, že na ňom existoval aj organický život.

Existencia vody na Marse je ústrednou témou planetárnej vedy. Predchádzajúce štúdie už poskytli dôkazy o oceánoch a riekach na Marse, čo naznačuje kedysi vlhké a potenciálne obývateľné prostredie. Dôkazy o vode v minulosti a možnom oceáne boli objavené aj vo Valles Marineris – najväčšom kaňonovom systéme na Marse, ktorý sa tiahne pozdĺž jeho rovníka. Tieto dôkazy pochádzajú okrem iného z objavu minerálov, ktoré boli pozmenené vodou.

Výskumný tím z Univerzity v Berne v spolupráci s INAF – Observatorio Astronomico di Padova teraz ale získal nové poznatky o geologickej minulosti Valles Marineris:

Pomocou snímok s vysokým rozlíšením z rôznych kamier na Marse výskumníci našli v kaňonovom systéme geomorfologické štruktúry, ktoré sa úplne podobajú riečnym deltám na Zemi.

Tieto štruktúry predstavujú ústie rieky do oceánu. Nová štúdia tak poskytuje jasný dôkaz o pobreží a následne o existencii oceánu na Marse v jeho dávnej minulosti.

Na skúmanie geomorfologických štruktúr Marsu výskumníci použili snímky s vysokým rozlíšením z rôznych kamier na sondách Mars, vrátane Bernskej kamery Mars CaSSIS (Colour and Stereo Surface Imaging System) na palube ExoMars Trace Gas Orbiter Európskej vesmírnej agentúry, ako aj údaje z kozmických lodí Mars Express a Mars Reconnaissance Orbiter.

Štúdia sa zamerala na geomorfologické štruktúry juhovýchodnej Coprates Chasma, ktorá je súčasťou Valles Marineris.

Výsledky tiež ukazujú, že objavený oceán bol prinajmenšom rovnako veľký ako Severný ľadový oceán na Zemi.

„Hoci nie sme prví, ktorí predpokladajú existenciu a veľkosť oceánu, predchádzajúce tvrdenia boli založené na menej presných údajoch a v niektorých prípadoch aj na nepriamych argumentoch,“ hovoria vedci.

„Naša rekonštrukcia hladiny mora je však založená na jasných dôkazoch o takomto pobreží, keďže sme mohli použiť snímky s vysokým rozlíšením,“ povedal expert Schlunegger.

„Vďaka našej štúdii sme dokázali poskytnúť dôkazy o doteraz najhlbšom a najväčšom pradávnom oceáne na Marse – oceáne, ktorý sa tiahol cez severnú pologuľu planéty,“ dodal vedec Argadestya. V súčasnosti vetrom tvarované duny pokrývajú niekdajšie štruktúry delty na Marse. Ich pôvodný tvar je však stále jasne rozpoznateľný.

Objav delt a potvrdenie dôkazov o bývalom oceáne naznačujú, že podmienky na Marse kedysi priaznivo pôsobili na vznik a rozvoj života.

„Mars poznáme ako suchú, červenú planétu. Naše výsledky však ukazujú, že kedysi to bola modrá planéta, podobná Zemi. Toto zistenie tiež dokazuje, že voda je na planéte vzácna a potenciálne by mohla zmiznúť, a samozrejme aj na našej Zemi,“ zdôraznil Argadestya.