Príroda extrémne vplýva na našu psychiku a lieči telo i dušu – mimoriadna pohoda v lese. Otvorte svoje vnútro lesu a objavte jeho „dušu“. Ak to dokážete, dostanete navzácnejší dar, aký sa nedá kúpiť nikde !!! Užívam ho už veľa desaťročí

Práca v záhrade či prechádzky lesom a lúkami môžu pomôcť predchádzať duševným poruchám alebo ich aj liečiť. Už len samotná prítomnosť stromov v bezprostrednom okolí domova znižuje riziko depresie. 

Pre mňa je les – žijem priamo na pokraji nádherného lesa, ktory začína na okraji mesta – mystickým chrámom, kde som takmer každý deň a hľadám v ňom komunikáciu s jeho duchom – s duchom lesa. Okrem toho v „mojom“ lese dva, tri krát do týždňa behám zakaždým niekoľko kilometrov.

Biológovia, psychológovia, psychoterapeuti a geológovia sa snažia vedecky podložiť to, čo niektorí intuitívne vedia: kontakt s prírodou znižuje stres a zlepšuje náladu a posilňuje človeka po každej stránke – samozrejme je potrebné vedieť sa lesu vnútorne otvoriť a nadviazať s ním nonverbálnu komunikáciu.

Okrem toho les zvyšuje schopnosť sústredenia a môže pomôcť pri úzkostných poruchách, syndróme vyhorenia či iných ochoreniach súvisiacich so stresom.

Už aj stromy v okolí domova znižujú riziko depresie

Aletta Bonno patrí k približne 25 európskym výskumníkom, ktorí v rámci projektu „Doctor Forest“ skúmajú, ako príroda – a najmä lesy – vplýva na ľudí. Pôsobí ako profesorka v oblasti ekosystémových služieb a venuje sa výskumu v Nemeckom centre pre integratívny výskum biodiverzity (iDiv) v Lipsku a hovorí:

„Nejde len o majestátnu, nedotknutú prírodu, akú nájdeme napríklad v prírodných rezerváciách, ale skôr o prírodu, s ktorou sa stretávame v každodennom živote. Mali sme k dispozícii údaje z dlhodobých kohortových štúdií, konkrétne zo štúdie v Lipsku, ktorá sledovala 10 000 dospelých počas piatich rokov.

Preukázali sme, že čím viac stromov rastie v bezprostrednom okolí domu, tým nižšie je riziko, že človeku budú predpísané antidepresíva.“

Príklad z Veľkej Británie: Prechádzka na predpis

Štúdia z Veľkej Británie tiež ukázala, že každodenná polhodinová prechádzka v zeleni výrazne zvyšuje spokojnosť so životom.

Kontakt s prírodou si už našiel cestu aj do britského systému zdravotnej starostlivosti. Podľa Aletty Bonno majú pacienti v Spojenom kráľovstve možnosť nechať si od všeobecného lekára predpísať „zelenú aktivitu“ – napríklad zdravotnú prechádzku alebo terapeutické práce v záhrade.

Mystika lesa je oveľa viac než len romantickou predstavou; opisuje hlboký, vedecky dokázaný liečivý účinok na ľudskú dušu i telo. To, čo ľudia po tisícročia intuitívne vnímali ako miesto duchovnej sily, moderný výskum teraz dešifruje ako merateľný liek pre myseľ a organizmus.

Toto liečivé prepojenie človeka možno vnímať na troch základných úrovniach:

1.Vedecká úroveň: Zelená medicína

Počas pobytu v lese vdychujeme signálne látky – známe ako terpény –, ktoré stromy uvoľňujú.

Tieto biochemické signály komunikujú priamo s naším imunitným systémom.

Zníženie stresu: Už len pohľad na stromy znižuje krvný tlak, spomaľuje tep a znižuje hladinu stresového hormónu kortizolu v krvi.

Posilnenie imunity: Prechádzka v lese stimuluje tvorbu prirodzených zabíjačských buniek (NK buniek) v tele. Tieto bunky pomáhajú organizmu brániť sa proti vírusom a abnormálnym bunkám.

Aktivácia parasympatického nervového systému: Aktivuje sa náš „nerv odpočinku“. To vedie k citeľnému uvoľneniu, hlbšiemu spánku a zastaveniu mentálneho „kolotoča myšlienok“.

2. Psychologická úroveň: Vedomý „kúpeľ“

V Japonsku je táto prax – známa ako Shinrin-Yoku (lesný kúpeľ) – neoddeliteľnou súčasťou preventívnej zdravotnej starostlivosti. Nejde tu o športový výkon, ale skôr o vedomé ponorenie sa do prostredia všetkými zmyslami:

Sluch: Jemný šelest lístia a spev vtákov potláčajú stresujúci hluk každodenného života.

Čuch: Vôňa vlhkého machu, živice a zeme ukotvuje myšlienky a prináša okamžitú jasnosť.

Hmat: Štruktúra kôry či mäkká lesná pôda pod nohami vracajú myseľ do prítomného okamihu.

3. Duchovná dimenzia: Zrkadlo duše

Les sa často opisuje ako prastaré, živé vedomie, v ktorom je všetko prepojené prostredníctvom podzemnej siete húb (mykorízy). Je vedecky dokázané, že stromy v lese navzájom komunikujú.

Autorky ako Annette Gralke ho vo svojich poetických dielach opisujú ako zrkadlo vlastnej duše.

Prekročenie prahu lesa znamená opustiť zviazaný, umelý svet a vstúpiť do priestoru pokoja. Tu duša človeka nachádza úľavu od každodenných úloh a znovu nadväzuje spojenie so svojimi vlastnými bytostnými potrebami.

Les nelieči ako vonkajší liek; skôr podnecuje vlastné samoliečebné schopnosti tela a duše. 

To všetko môžem potvrdiť z vlastnej dlhoročnej skúsenosti.

Les mi pomáhal už v  detstve, keďže bolo komplikovane problematické, a neraz som v tom čase trávil v ňom celé hodiny.