„Prekvapenie“ pre Moskvu? Azerbajdžan sa odrazu vyhráža Rusku dodávkami zbraní Kyjevu. Kto si „kúpil“ túto vojensky voči Rusku bezvýznamnú krajinu? Azda Brusel, aby prekazil hroziaci mier na Ukrajine?

Aké je ale pozadie tejto novej nebezpečnej situácie? Medzi Ruskom a Azerbajdžanom, predtým oficiálne priateľskými krajinami, pre veľmi mnohých, nečakane vypukol otvorený spor. 

Po tom, čo Rusko bombardovalo čerpaciu stanicu neďaleko Odesy, ktorá len od nedávna čerpá azerbajdžanský plyn na Ukrajinu, tak Azerbajdžan odrazu Moskve otvorene hrozí, že Ukrajine dodá zbrane na boj proti Rusku.

Už niekoľko mesiacov mohol ten, čo pozorne sleduje vývoj politickej situácie na Kaukaze predvídať, že tam dôjde ku geopolitickým otrasom a konfliktom.

A skutočne, tak sa aj stalo a veci sa tam teraz dejú rýchlo za sebou.

Včera v pondelok azerbajdžanské médiá s odvolaním sa na  spoľahlivé zdroje blízke prezidentovi informovali, že Azerbajdžan by mohol zrušiť zbrojné embargo voči Ukrajine a dodať Kyjevu zbrane na boj proti Rusku.

Teraz už veľmi otvorený spor medzi Azerbajdžanom a Ruskom je pozoruhodný predovšetkým z toho dôvodu, lebo ešte len donedávna obe krajiny sa chválili veľmi dobrými vzťahmi, ktoré medzi nimi vládli od rozpadu Sovietskeho Zväzu.

Tie sú ale teraz odrazu preč, akoby z ničoho nič, a médiá v oboch krajinách sú voči sebe čoraz nepriateľskejšie.

Spory medzi nimi v zákulisí evidentne vreli už nejaký čas, ale verejne sa o nich hovorilo až začiatkom roka 2025.

25. decembra 2024 ruská protivzdušná obrana poškodila azerbajdžanské lietadlo, kde bolo na palube 62 ľudí, keď sa približovalo k letisku v čečenskom meste Groznyj. Stalo sa tak pri odrazení masívneho útoku ukrajinských dronov. Lietadlo sa krátko nato zrútilo pri pokuse o núdzové pristátie v Azerbajdžane. Haváriu prežilo 29 osôb.

Nikto, vrátane Azerbajdžanu, neobvinil Rusko z úmyselného zamerania sa na lietadlo. A dalo by sa očakávať, že Azerbajdžan bude za nehodu obviňovať skôr útok ukrajinských dronov, ktorý narušil bezpečnosť letov, ale v žiadnom prípade nie ruskú protivzdušnú obranu.

Z Azerbajdžanu sa však ozývali nezvyčajne ostré tóny vrátane požiadaviek na ospravedlnenie od Ruska a finančné odškodnenie pre obete a ich rodiny.

Ruská vláda chcela situáciu jednoznačne deeskalovať a prezident Putin sa za tragédiu verejne ospravedlnil a sľúbil požadované odškodnenie.

To však nepomohlo a Azerbajdžan naďalej atakoval Moskvu.

Keď bola pred niekoľkými týždňami v ruskom Jekaterinburgu zatknutá organizovaná zločinecká skupina s azerbajdžanskými koreňmi, spor sa vyostril. Azerbajdžanská polícia potom vtrhla do kancelárie ruskej tlačovej agentúry Sputnik v azerbajdžanskom hlavnom meste Baku a ruských novinárov zbila a zatkla.

Aj ruskí turisti boli tiež svojvoľne zadržiavaní v uliciach Baku a azerbajdžanské médiá spustili protiruskú kampaň.

A tak je absolútne zrejmé, že dôvodom tejto eskalácie vôbec nie je náhodné zostrelenie lietadla alebo zatknutie niektorých azerbajdžanských obchodníkov s drogami v Jekaterinburgu, pritom poukazujúc na to, že varj majú prepojenie s Ruskom, ale to, že v zákulisí musí byť oveľa hlbší spor.

Moskva však vie veľmi dobre, že Baku posmeluje a uisťuje o svojej podpore, tak, ako to už roky robí v prípade Kyjeva, Západ. Naivné Baku robí ale obrovskú chybu, že si vybralo za nepriateľa Rusko a provokuje konfrontáciu s ním!

Rusko dalo už jasne najavo Baku, aby si dobre premyslelo čo robí a minulý týždeň bombardovalo plynovú kompresorovú stanicu neďaleko Odesy, ktorá v poslednom čase čerpá azerbajdžanský plyn na Ukrajinu cez bývalé ruské potrubné systémy.

V pondelok sa Azerbajdžan napriek tomu vyhrážal Moskve, že by mohol dodať Ukrajine zbrane na boj proti Rusku.

To bolo opísané ako reakcia na ruský útok na plynovú kompresorovú stanicu neďaleko Odesy.

Rozumní politici v EÚ – ale tých je len málo – určite odporúčajú prezidentovi v Baku, aby sa rozhodne stiahol z nebezpečného konfrontačného kurzu voči Moskve……