Prekvapenie! Naše Slnko bolo súčasťou masívnej migrácie, ktorá ho dostala tam, kde je teraz - Migrácia slnečných dvojčiat vrhá nové svetlo na tzv. priečku Mliečnej dráhy

Hviezdny drift je nedávne zistenie astronómov, ktoré je naozaj nečakaným prekvapením: Naše Slnko má „migračné pozadie“. 

Ako astronómovia zistili, ono a mnoho jeho súčasníkov sa spočiatku formovali hlboko vo vnútri Mliečnej dráhy a potom Slnko migrovalo smerom von v masívnej migrácii.

Prekvapujúce na tom je aj ale to, že centrálna priečka Mliečnej dráhy z pohľadu astrofyziky mala túto migráciu zablokovať – ale nestalo sa tak !!!

Čo sa za tým skrýva? To zatiaľ ostáva záhadou.

Naše Slnko teraz obieha okolo stredu Mliečnej dráhy vo vzdialenosti približne 25 000 svetelných rokov – ale nebolo to vždy tak. 

Jeho rodisko bolo o tisíce svetelných rokov bližšie ku galaktickému stredu. Iba vďaka gravitačnej turbulencii a slapovým účinkom Mliečnej dráhy sa Slnko presunulo do svojej súčasnej polohy.

Ale čo presne spustilo túto migráciu? A koľko hviezd v našom okolí prešlo podobnou migráciou?

Hromadná migrácia napriek bariére?

To znamená, že Slnko nie je jedinou hviezdou s „migračným pozadím“. Namiesto toho bolo súčasťou hromadnej migrácie hviezd, ktoré sa vzdialili od vnútornej oblasti Mliečnej dráhy. Podľa najnovších údajov výskumníkov sa teraz stovky týchto slnečných emigrantov nachádzajú dokonca len v našom galaktickom okolí. 

Oveľa viac by sa ich dalo nájsť v iných, podobne vzdialených oblastiach Mliečnej dráhy.

Háčik je však v tom, že k tejto masovej migrácii vôbec nemalo dôjsť. Vnútornou oblasťou Mliečnej dráhy sa tiahne priečka – priečkovité nahromadenie obzvlášť veľkého počtu hviezd a plynov.

Táto štruktúra je dôležitou transportnou cestou pre materiál, ale zároveň slúži ako bariéra: blokuje migráciu hviezd z vnútornej oblasti našej galaxie. Ako astronómovia vysvetľujú, menej ako jedno percento slnečných dvojčiat v našom okolí pravdepodobne pochádza z tejto vnútornej zóny.

Vytvorila sa priečka neskôr, ako sa doteraz predpokladalo?

Nové údaje však odhaľujú niečo iné: „Namiesto žľabu naša veková krivka pre tieto hviezdy ukazuje jasný hrb,“ uvádza astronóm Tsujimoto a jeho tím.

Podľa toho priečka nezastavila vonkajšiu migráciu Slnka a jeho súčasníkov – práve naopak. Astronómovia majú podozrenie, že vznik priečky spustil turbulencie, ktoré spôsobili túto masovú migráciu.

„Obdobie vzniku priečky mohlo spustiť zvýšenú tvorbu hviezd vo vnútornom disku a následnú radiálnu migráciu,“ píšu vedci.

To by však znamenalo, že priečka v Mliečnej dráhe sa vytvorila neskôr, ako sa doteraz predpokladalo – len približne pred šiestimi až siedmimi miliardami rokov namiesto najmenej ôsmich miliárd rokov.

V skutočnosti už niekoľko štúdií naznačuje takúto neskoršiu a dlhšie trvajúcu formáciu priečky v Mliečnej dráhe. Hromadná migrácia Slnka a jeho „súrodencov“, ktorí boli teraz identifikovaní, by to mohla podporiť.

Zároveň to vysvetľuje, prečo je naše Slnko teraz tak ďaleko od svojho miesta zrodu.