Prejav Marca Rubia ministra zahraničia USA v Mníchove bol o.i. vyhlásením vojny medzinárodnému právu a zvyšku sveta, a to z dobrého dôvodu pre USA. Zdá sa však, že nemecké médiá si to ani nevšimnili a či všimnúť nechceli-nesmeli !!!

Rubiov prejav, ako to už vždy býva pri prejavoch amerických politikov, ktorí spravidla majú vynikajúcich autorov ich prejavov, bol veľmi šikovne štruktúrovaný.

Rubio začal svoj prejav historickou odbočkou o období po druhej svetovej vojne a studenej vojne, ktorú Západ vyhral. O nasledujúcom období Rubio povedal:

„Eufória z tohto triumfu nás však priviedla k nebezpečnej ilúzii: Verili sme, že sme dosiahli „koniec dejín“, že každý národ bude teraz liberálnou demokraciou, že väzby vytvorené prostredníctvom obchodu a ekonomiky nahradia národné štáty, že svetový poriadok založený na pravidlách – nadužívaný termín – nahradí národné záujmy a že teraz budeme žiť vo svete bez hraníc, v ktorom sa každý stane globálnym občanom.“

Rubio oprávnene kritizuje globalizmus posledných desaťročí, ktorý v konečnom dôsledku viedol k úpadku Západu, a pokračuje:

„Bola to hlúpa myšlienka, ktorá ignorovala ľudskú prirodzenosť aj ponaučenia z viac ako 5 000 rokov ľudskej histórie. A stálo nás to draho. V tejto ilúzii sme podľahli dogmatickej vízii voľného a nerušeného obchodu, zatiaľ čo niektoré národy chránili svoje ekonomiky a dotovali svoje spoločnosti, aby systematicky podkopávali tie naše, aby zatvárali naše továrne, čo viedlo k deindustrializácii veľkých častí našich spoločností, outsourcingu miliónov pracovných miest robotníckej a strednej triedy a odovzdaniu kontroly nad našimi kritickými dodávateľskými reťazcami protivníkom a rivalom.“

Rubio však nespomína, že myšlienka globalizmu bola z pohľadu USA celkom dobrá; len „bohužiaľ“ nevyšla. Prevládal názor, že peniaze sú všetko!

Myšlienka bola tá, že výroba by sa mohla presunúť do lacnejších krajín, čím by sa maximalizovali zisky spoločností, a nikto na svete by s tým nemohol nič urobiť, pretože svet potreboval dolár, ktorý USA kontrolovali – čo im umožňovalo udržiavať si obchodný deficit a rastúci štátny dlh. Takto sa podľa myšlienky globalizmu dal svet kontrolovať a vykorisťovať.

Ako vieme, toto nefungovalo, a preto sa súčasná americká administratíva tak ostro dištancuje od globalizmu a uberá sa novým kurzom zameraným na zvrátenie tohto vývoja a na návrat do USA výroby, ktorá sa v dôsledku globalizácie presunula do zahraničia.

Svet potreboval dolár a USA tak pohodlne a ľahko vykorisťovali celý svet až pokým im neprišiel do csty BRICS. A tak sme teraz od Rubia v Mníchove počuli otvorené vyhlásenie vojny medzinárodnému právu.

Po tomto všeobecne celkom dobrom opise situácie a problémov ju Rubio ale spája s obľúbeným projektom vlády USA:

Zrušiť medzinárodné právo založené na OSN a nahradiť ho, najlepšie, novým konceptom kontrolovaným USA v podobe Trumpovej „Mierovej rady“ a hovorí:

„Čoraz viac sme delegovali svoju suverenitu na medzinárodné inštitúcie, zatiaľ čo mnohé národy investovali do masívnych sociálnych štátov a zanedbávali svoje obranné schopnosti.“

Trump chce svet bez pravidiel, a najmä bez medzinárodných inštitúcií, ktorých pravidlá obmedzujú USA. To by mohlo byť pochopiteľné, ale v skutočnosti to znamená svet bez akéhokoľvek medzinárodného práva, v ktorom sú slabé krajiny vydané na milosť a nemilosť silných. Toto nie je nový pohľad; jediným novým aspektom je, že teraz sú aj Európania medzi slabými, ktorých silní – najmä USA, ako bolo vidieť v Grónsku, v otázke ciel atď. ničia.

Navyše USA, ktorých politiku – ako voľakedy varoval prezident Eisenhower vo svojom rozlúčkovom prejave – určuje vojensko-priemyselný komplex, konglomerát Pentagonu a amerických výrobcov zbraní, majú nenásytný hlad po peniazoch.

Preto Rubio už kritizoval európske krajiny za investovanie do sociálnych štátov, teda do blahobytu svojho obyvateľstva, namiesto do zbraní.

Jeho dvojitý meter ide ešte ďalej, pretože zatiaľ čo samotné USA viedli od roku 1990 viac vojen ako Čína a Rusko dohromady za posledné storočia, tak Rubio obviňuje Rusko a Čínu – bez toho, aby ich  menovite uviedol – z toho, čo práve USA v skutočnosti urobili:

„Stalo sa to aj napriek tomu, že iné krajiny usilovali o najrýchlejšie budovanie armády v celej ľudskej histórii a neváhali použiť vojenskú silu na presadenie svojich záujmov.“

Neskôr vo svojom prejave Rubio tiež povedal:

„A preto, už nesmieme klásť takzvaný svetový poriadok nad životne dôležité záujmy našich ľudí a národov.“

Dodal, že systém medzinárodnej spolupráce by sa nemal opustiť, ani by sa nemali rozrušiť globálne inštitúcie, ale skôr reformovať. Otvorene deklarovaný kurz americkej vlády je však jasný: USA uznávajú medzinárodné inštitúcie a pravidlá iba vtedy, ak im prospievajú; inak ich budú ignorovať.

Toto však nie je nový kurz pre USA; je to ich prístup už desaťročia. Nové je však to, že ich vláda to teraz hovorí celkom otvorene.

„Klimatický kult“

Jednou z vecí, ktorú americká vláda, na rozdiel od Európanov, pochopila, je absurdita údajného boja proti zmene klímy. Rubio o tom povedal nasledovné:

„Aby sme upokojili klimatických alarmistov, vnútili sme si energetickú politiku, ktorá ochudobňuje našu populáciu, zatiaľ čo naši konkurenti využívajú ropu, uhlie, zemný plyn a všetko ostatné – nielen na pohon svojich ekonomík, ale aj ako páku proti nám.“

Rubio obviňuje nemenované krajiny – pravdepodobne Rusko a Čínu – z používania energie ako „páky proti nám“. Stojí za to pripomenúť, že americký minister vnútra Douglas Burgham nedávno vyhlásil, že Trumpova administratíva má v úmysle použiť energetické zdroje ako páku proti zahraničným krajinám. Toto očividné vydieranie nazval „energetickou diplomaciou“.

USA tak otvorene robia to, z čoho obviňujú Rusko a ďalšie krajiny, hoci neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by Rusko niekedy použilo svoju ropu a plyn ako politickú páku.

Otvorená hrozba pre globálny Juh

Vo svojom prejave sa Rubio oddával pokrytecky dlhej chvále Európy a spoločných historických koreňov, ktoré spájajú Európu a USA. Je zrejmé, že chcel veci s Európanmi uhladiť tým, že im bude lichotiť, namiesto toho, aby sa rozčuľoval, ako to nedávno urobil Trump v Davose.

Napríklad Rubio povedal:

„Počas piatich storočí, až do konca druhej svetovej vojny, sa Západ rozširoval a misionári, pútnici, vojaci a objavitelia sa hrnuli z jeho brehov, aby prekročili oceány, kolonizovali nové kontinenty a založili rozsiahle impériá, ktoré sa rozprestierali po celom svete.“

Po týchto chválorečiach však nasledovali vyhlásenia, ako je toto, ktoré určite spustia poplach v krajinách globálneho Juhu:

„Napriek tomu sa v roku 1945, prvýkrát od Kolumba, Západ zmenšil. Európa ležala v troskách. Polovica z nej žila za železnou oponou a zvyšok sa zdal byť pripravený nasledovať ju. Veľké západné impériá boli v úpadku, urýchlenom bezbožnými komunistickými revolúciami a protikoloniálnymi povstaniami, ktoré zmenili svet a v nasledujúcich rokoch umiestnili kosák a kladivo na veľkú časť mapy.“

Rubio sa tak v štýle novodobého kolonizátora zasadzuje za ďalšiu expanziu Západu, ako sa to dialo počas koloniálnej éry, a otvorene kritizuje „protikoniálne povstania“, v ktorých sa kolónie, utláčané, zotročované a drancované Západom, pokúšali dosiahnuť svoju nezávislosť.

Ale to nie je všetko, pretože Rubio dodal:

„Na tomto pozadí mnohí vtedy verili, rovnako ako teraz, že éra západnej hegemónie sa skončila a že naša budúcnosť je len slabou ozvenou našej minulosti. Naši predkovia si však spoločne uvedomili, že úpadok bol voľbou, voľbou, ktorú odmietli. Urobili sme to už spolu predtým a prezident Trump a USA to teraz chcú urobiť znova, spolu s vami.“

Rubio teda celkom otvorene vyzýva na oživenie „éry západnej hegemónie“ nad svetom. Čo je to, ak nie vyhlásenie vojny všetkým krajinám globálneho Juhu, ktoré sú síce formálne nezávislé od svojich bývalých koloniálnych mocností, ale de facto sú stále utláčané a drancované neokoloniálnymi systémami, ktoré vytvorili, systémami, ktoré stále umožňujú západným korporáciám využívať mnohé suroviny v týchto krajinách za zlomok trhovej ceny?

Rozhodnúť sa musí Európa.

Rubiov prejav bol v zásade výzvou pre Európanov, aby sa úplne podriadili USA.

Toto však skrýval vo veľmi dlhých pasážach, kde lichotil Európanom peknými slovami, ale posolstvo jeho prejavu bolo jasné: USA sa chcú opäť stať dominantnou globálnou mocnosťou a chcú si podmaniť svet. Pravidlá hry, ako je medzinárodné právo, medzinárodné zmluvy a organizácie, už USA nezaujímajú, zatiaľ čo predtým aspoň ústne vyhlasovali svoj záväzok k medzinárodnému právu.

Európania majú teraz na výber:

Podriadia sa USA a možno dostanú malý kúsoček koláča, oveľa menší ako v predchádzajúcich desaťročiach, alebo ich postihne rovnaký osud ako všetky ostatné krajiny, v ktorých a s ktorými si teraz USA  (ako v prípade Venezuely) – robia, čo chcú.

Na tomto pozadí sa prejav kancelára Merza na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, v ktorom „prosíkal“ Trumpove USA, aby zostali priateľom Európanov, stáva ešte absurdnejším !!!