Pred sto rokmi zomrel veľký fyzik, objaviteľ a nositeľ Nobelovej ceny Wilhelm Conrad Röntgen (nar. 1845)

Aj tento muž vďačí za svoj objav - ktorý patrí k najdôležitejším nielen vo fyzike, ale aj v medicíne - náhode. Hoci sa k tejto náhode dopracoval zrejme len preto, že všetky jeho vedecké práce ho k nej takmer nevyhnutne museli priviesť.

Bol jediným dieťaťom kupca Friedricha Röntgena a narodil sa v Remscheide. Keď mal tri roky, tak sa s rodičmi presťahoval do holandského Apeldoomu – v Utrechte študoval techniku. Štúdium dokončil v Zürichu, kde promoval prácou Štúdiá o vlastnostiach plynov za doktora fyziky.

Krátko po tom sa oženil so svojou dlhoročnou láskou Bertou a o rok neskôr ho vzal za svojho asistenta jeho profesor a neskôr aj veľmi dobrý priateľ August Kundt na univerzite Würzburg.

Keď však Kundta povolali za profesora na univerzitu v Štrasburgu v roku 1872, tak si dal za podmienku, že miesto nastúpi len vtedy, ak na univerzite umožnia Röntgenovi habilitáciu. To napokon bolo rýchlo odsúhlasené. Veď v tom čase si už vysoký štíhly mladík urobil veľmi dobré meno vo vedeckých kruhoch rôznymi veľmi precíznymi meraniami a experimentami v oblasti experimentálnej fyziky.

Vyznačoval sa tým, že všetky svoje experimenty a merania dokumentoval precíznymi matematickými vzťahmi a slovnými úvahami. Svojím študentom opakovane zdôrazňoval, že dobrý fyzik musí mať aj výborne znalosti z matematiky.

V novembri 1895 sa potom udialo to, čo ho navždy zapísalo zlatými písmenami do análov fyziky a vynieslo mu Nobelovu cenu.

Začiatkom jesene sa začal zaoberať Leonardovými pokusmi s katódovým žiarením. Toto zvláštne elementárne žiarenie elektrotechniky pozostáva z toku elektrónov vyrobeného vysokým napätím panujúcim medzi anódou a katódou, pričom sa obe tieto elektródy nachádzajú vo vákuu uzatvorenej sklenenej rúry (princíp elektrónky).

Tento výskum ho tak ovládol, že takmer prestal tráviť noci doma, a si dal v inštitúte pripraviť posteľ a pri práci tam trávil nejednu noc a pospal si len tri, či štyri hodiny.

Výsledok jeho neúnavnej práce sa prejavil 8.novembra, keď ako vždy experimentoval aj v ten deň s katódovým žiarením a pri jednom zo svojich početných experimentov zakryl sklenenú rúru, v ktorej bola katóda, hrubým čiernym papierom, aby sa do rúry nemohlo dostať žiadne svetlo zvonku pri zapnutom elektrickom prúde.

Keď po odpojení elektrického prúdu ho znova zapol, tak s veľkým prekvapením spozoroval, že tienidlo ležiace na vedľajšom stole začalo žiariť, akoby naň dopadalo svetlo. Hneď vypol prúd a tienidlo pokryté tenučkou vrstvou báriového platinocyanidu prestalo žiariť. Pretože videl, že rúra s katódou bola skutočne úplne zatienená, tak z toho usúdil, že príčinou svetielkujúceho tienidla muselo byť len nejaké neznáme žiarenie vychádzajúce z katódy vždy vtedy, keď zapojil prúd.

Röntgen pomenoval toto záhadné žiarenie ako lúče X. Označenie röntgenové žiarenie im dal potom neskôr jeho dobrý priateľ würzburský lekár von Kölliker. Nie je bez zaujímavosti, že sám Röntgen ich tak nikdy nenazýval.

Tento jeho náhodný, neočakávaný objav bol taký senzačný a skvelý – ako sa rýchlo ukázalo – že zmenil jeho život úplne. Prestal sa zaoberať inými vedeckými prácami a už sa plne venoval len svojim lúčom X, aby ich dôkladne preskúmal. V priebehu len dvoch mesiacov objavil Röntgen všetky ich najdôležitejšie charakteristické vlastnosti.

Predovšetkým zistil ich najdôležitejšiu vlastnosť:

Prenikali bez zjavných problémov cez najrôznejšie predmety a materiály, ako napr. dvere, hrubé steny a knihy, pričom sa dali ovplyvniť len kovovými platňami v závislosti od druhu kovu.

Veľmi ľahko prenikali aj cez organickú hmotu, ako napr. cez mäso, ale kosti, ktoré v ňom boli, ich zadržiavali.

Toto žiarenie teda malo schopnosť zviditeľniť na fotografii kosti, obalené mäsom. Okrem toho lúče X spôsobovali svetielkovanie celého radu najrôznejších chemikálií. Avšak na rozdiel od toku elektrických častíc ich ale nebolo možné vychyľovať z ich dráhy prostredníctvom magnetických polí.

Všetky vlastnosti röntgenového žiarenia, ktoré tento geniálny vedec objavil, spracoval úmyselne jednoduchou názornou formou  v neveľmi rozsiahlej knižke názvu O novom druhu žiarenia.

Vyšla 28. decembra 1895 a vydala ju Fyzikálno-lekárska spoločnosť vo Würzburgu. Röntgen popísal v nej svoje žiarenie tak dokonale, že v najbližších 50 rokov nebolo k nej nič doplnené.

Röntgenov objav spôsobil v európskej i americkej tlači doslova obrovskú senzáciu. Nepríjemnostiam (aspoň on to tak vnímal), ktoré vyplynuli z jeho veľkej popularity v tlači i vo verejnosti sa snažil vyhnúť tak, že sa vydal na dlhšiu súkromnú cestu do Talianska a odriekol i všetky pozvánky na prednášky.

Nakoľko bol aj vyštudovaným inžinierom, tak rozmýšľal aj prakticky a preto počítal aj s technickým využitím svojho skvelého objavu, a tak s potešením prijal vznik a rozvoj röntgenovej techniky – sám sa však na ňom nepodieľal.

V roku 1901 mu bola za jeho objav udelená Nobelová cena fyziky. Finančný obnos s ňou spojený veľkoryso  celý daroval univerzite, kde pracoval.

Jeho manželstvo bolo bezdetné a preto s milovanou maželkou Bertou si adoptovali dievčatko. Svoju ženu prežil o 4 roky. Zomrel v Mníchove.