Pred 23. rokmi začalo „absolútne mierumilovné“ NATO bezdôvodne bombardovať Juhosláviu. Rusko mu nemôže dôverovať!

Brutálnejšie, vierolomnejšie a bezohľadnejšie vzhľadom na medzinárodné právo to je už sotva možné, ako prepadlo NATO so súhlasom USA i Berlína Juhosláviu – a Vladimír Putin má veľmi dobrú pamäť a nezabudol to:

24. marca 1999 začalo 19 členských štátov s 200 lietadlami bombardovať nielen vojenské, ale aj civilné ciele v Juhoslávii, pričom sa tieto útoky koncentrovali na Srbsko a Belehrad.

Generálnym tajomníkom NATO bol vtedy španielsky sociáldemokrat Javier Solana (v mladom veku veľký odporca NATO – za peniaze a za kariéru sa stal ale Judášom vlastných ideálov, podobne ako Zelený Nemec Joška Fischer).

NATO chcelo donútiť Belehrad, aby  jeho vojaci ukončili svoje nasadenie v buričskej provincii Kosovo a aby súhlasil so vstupom cudzích vojsk do krajiny a aj s ich voľným pohybom v nej.

Vláda v Belehrade to pochopiteľne odmietla – samozrejme vedela dobre, že v zákulisí politiky Západu išlo o to, aby sa Kosovo separatisticky oddelilo od Juhoslávie a sa vyhlásilo sa samostatnú republiku, a cudzie vojská to mali garantovať svojou prítomnosťou.

To ale ako cez kopirák bola predsa tá istá situácia ako v prípade Luhanska a Donecka. Čo ale jeden smie, tak ten druhý to nesmie – rozhodujú o tom len záujmy Západu a USA!

Západ tajne podporoval tzv. hnutie za slobodu, v skutočnosti teroristické    UÇK, ktoré sa dopúšťalo teroristických krvavých akcií proti štátu a predovšetkým proti Srbom. Chcelo odtrhnutie od Juhoslávie a predstavitelia teroristického hnutia chceli potom v Kosove vládnuť, čo sa neskôr aj stalo. Samozrejme aj za podpory USA a je viac ako pravdepodobné, že kosovskí teroristi dostávali aj západné zbrane.

V Kosove prichádzalo takmer denne ku krvavým konfliktom medzi teroristickým UÇK a armádnymi zložkami Juhoslávie. To sa ale vôbec nepáčilo Američanom.

A tak prišla „pomoc“ zo Západu a začala sa  špeciálna operácia NATO, vojenský prepad štátu, ktorý absolútne nič neurobil jeho členom – a tomuto Západu vôbec neprekážalo, že NATO na svoju „pirátsku“ akciu nemalo nijaký mandát OSN. 

Bolo to najhrubšie porušenie medzinárodného práva!

Tento „úspech“ NATO a USA, zločin, za ktorý nebol nikto stíhaný a potrestaný, podľa všetkého o niečo neskôr povzbudil prezidenta Busha, ktorý v roku 2003 podobne prepadol štát od USA vzdialený na tisícky kilometrov, aby tam hľadal strašné chemické zbrane (ktoré tam samozrejme neboli) „ohrozujúce“ celý svet a exportoval do Iraku „jedinú pravú demokraciu“ – tú z USA.

Taká je „príkladná mierová“ politika USA a NATO. Západ si ale dokáže kúpiť (takmer) každého – aj Zelenského. Ale kto mu potom do bre neslúži, tak ho nechá padnúť. Už dlhšie mŕtvy Noriega z Panamy by o tom vedel dlho a podrobne rozprávať.

Aj na Západe však boli viacerí experti medzinárodného práva, ktorí otvorene kritizovali prepadnutie Juhoslávie. Nič sa však zodpovedným za to nestalo. Nikto z nich nebol postavený za zločin prepadnutia Juhoslávie pred Medzinárodný súdný dvor.

Exprezident Juhoslávie ale áno. Jeho "veľká vina": Nebol prozápadný, ale proruský! Slobodana Miloševiča vydal na milosť a nemilosť Západu prozápadne orientovaný srbský premiér Zoran Dindič. 

1. apríla 2001 ho dal zatknúť a transportovať do Den Haagu, kde bol odsúdený Medzinárodným súdnym tribunálom a kde vo väznici dostal „záhadne“ infarkt srdca a v marci 2006 skonal.

Zradcu Dindiča „osud“ poslal ale tiež na druhý svet. Spáchali na neho atentát „obhajcovia roduverného Srbska“ a zastrelili ho na ulici  v Belehrade v marci 2003. Skonal o tri roky skôr, ako ten, ktorého vydal na smrť do Den Haagu.

Bomby NATO spôsobili škody vo výške viac ako 600 miliónov dolárov – tak ich vyčíslili srbskí experti. Západní experti priznávajú (samozrejme) len 100 miliónov dolárov.

Ale Belehrad nedostal nič, aj keď oficiálne o to žiadal, USA jeho požiadavku len cynicky a arogantne odmietli.