Pred 126 rokmi zomrel najväčší rebel medzi filozofmi a najväčší kritik pokryteckej morálky Západu - Veľká popová hviezda filozofie, Friedrich Nietzsche, muž, ktorý vo svojej filozofii „zabil“ Boha a na jeho miesto povolal „Nadčloveka“

V tom istom roku, keď zomrel, tak sa narodil Erich Fromm, ktorý bol v istom zmysle jeho „pokračovateľom". Kto sa chce naučiť žiť vnútornú slobodu musí spoznať oboch !!! 

Nietzsche je považovaný za veľkú popovú hviezdu filozofie, pretože jeho radikálna kritika morálky a jeho provokatívny štýl filozofovania zostávajú dodnes rebelské a fascinujúce. Kto obdivuje rebelských duchov, tak nájde v tomto smere v jeho tvorbe veľmi mnoho toho, čo mu môže pomôcť stať sa aj sám rebelom.

Nietzscheho kritika morálky

Nepriateľský postoj morálky k životu: Nietzsche vnímal tradičnú morálku ako silu, ktorá potláča životné pudy a popiera autentický pozemský život.

Morálka pánov verzus morálka otrokov: Rozlišoval medzi aktívnou „morálkou pánov“, teda silných a reaktívnou „morálkou otrokov“, teda slabých, ktorá pramení v nenávisti a bezmoci (resentiment).

Prehodnotenie všetkých hodnôt: Vyzýval k spochybňovaniu existujúcich noriem – ako napríklad súcitu či rovnosti – a tvrdil, že sú historicky premenlivé, a nie absolútne platné.

Smrť Boha: Výrokom „Boh je mŕtvy“ vyhlásil Nietzsche dovtedajšie metafyzické istoty za neplatné, čím postavil ľudstvo pred úlohu vytvárať si vlastné hodnoty.

Übermensch (nadčlovek) je Nietzscheho odpoveďou na nihilizmus a na „smrť Boha“, ktorý nás svojou iluzórnou podstatou (teda svojou neexistenciou)  len klame a zavádza  – Nadčlovek predstavuje ideál človeka, ktorý si sám vytvára svoje hodnoty a nepotrebuje Boha, ktorého vytvorili pred tisícročiami „ideológovia“ pre panovmíkov, aby cez neho mohli ovládať svojich poddaných.

Koncept Übermenscha – nadčloveka

Sebaprekonávanie: Übermensch neustále prekračuje hranice samého seba a ovláda svoje pudy namiesto toho, aby ich potláčal.

Je tvorca vlastných hodnôt: Neriadi sa predpísaným náboženstvom ani spoločenskou morálkou, ale sám určuje, čo je dobré a čo zlé.

Afirmácia života: Miluje pozemský život tak radikálne, že by ho chcel žiť znova – presne tak, ako ho žil – v rámci večného návratu (Amor Fati).

Cieľ evolúcie: Nietzsche vníma ľudstvo len ako lano napnuté medzi zvieraťom a Übermenschom – ako most, nie ako konečný cieľ.

Tri premeny ducha

Vo svojom diele Tak vravel Zarathustra opisuje Nietzsche cestu k Übermenschovi v troch štádiách:

1.     Ťava: Trpezlivo znáša bremená a tradičné hodnoty spoločnosti („Musíš“).

2.     Lev: Bojuje proti starým záväzkom a získava slobodu („Chcem“).

3.     Dieťa: Predstavuje nový začiatok, nevinnosť a hravé vytváranie nových hodnôt.

Radikálne politické zneužitie myšlienok Friedricha Nietzscheho mali na svedomí predovšetkým nacionálni socialisti, ktorí zámerne skreslili jeho filozofiu a využili ju v službách svojej rasovej ideológie.

Úloha jeho sestry (Elisabeth Förster-Nietzsche)

K zneužitiu došlo už v rodinnom kruhu:

Spravovanie literárnej pozostalosti: Nietzscheho sestra, zanietená nacionalistka a antisemitka, prevzala kontrolu nad jeho dielami po tom, čo utrpel duševný kolaps.

Zámerné falšovanie: Svojvoľne usporiadala dovtedy nezverejnené zlomky, falšovala listy a zostavila knihu Vôľa k moci tak, aby pôsobila ako antisemitský manifest lojálny voči štátu.

Kult Hitlera: Z Nietzscheho archívu vo Weimare urobila pútnické miesto pre nacionálnych socialistov a osobne tam vítala Adolfa Hitlera.

Preinterpretovanie kľúčových pojmov

Nacistický režim prevzal populárne Nietzscheho heslá, no preinterpretoval ich tak, že nadobudli presne opačný biologický význam:

Übermensch (nadčlovek): Pre Nietzscheho išlo o duchovný ideál predstavujúci tvorivého, autonómneho jednotlivca. Nacisti tento pojem zmenili na biologické zdôvodnenie údajnej nadradenosti „árijskej rasy“.

Morálka pánov: Nietzsche týmto pojmom opisoval psychologický postoj sebavedomých jednotlivcov. Nacistický režim ho využil na legitimizáciu násilného útlaku iných národov a rasistického konceptu „pánskej rasy“ (Herrenmensch).

Čo si Nietzsche skutočne myslel

Nacionálno-socialistická ideológia je v zásadnom rozpore s Nietzscheho skutočným presvedčením:

Postoj k nacionalizmu: Nietzsche sa označoval za presvedčeného „dobrého Európana“ a opovrhoval nemeckým nacionalizmom svojej doby.

Postoj k antisemitizmu: Počas celého života radikálne prerušoval styky s priateľmi a príbuznými (vrátane sestry a jej manžela), ktorí zastávali antisemitské názory.

Postoj k štátu: Kým nacisti absolutizovali štát totalitným spôsobom (aj teraz sa štát sám absolutizuje), tak Nietzsche ho vnímal ako „najchladnejšiu zo všetkých chladných príšer“ – ako entitu, ktorá ničí individuálnu slobodu.