Pred 110 rokmi, 2. júna 1915, Albert Einstein prvýkrát predstavil verejnosti svoju všeobecnú teóriu relativity na Archenholdovom observatóriu v Berlíne. Kým ju ukončil, bol neraz v slepej uličke.

V ten deň sa nemecké observatórium stalo dôležitou prehliadkou modernej vedy, keďže Einsteinova prednáška predstavila nový pohľad na priestor, čas a gravitáciu, ktorý zrevolucionizoval naše chápanie vesmíru. 

Ten sa už veľmi odlišoval od podobného pohľadu, ktorý ovládal fyziku takmer dvesto rokov – bol to pohľad iného titana tejto vedy, Issaka Newtona.

Všeobecná relativita je jednou z dvoch teórií, ktoré Albert Einstein významne rozvinul. Druhou je špeciálna relativita, publikovaná v roku 1905. Všeobecná relativita, dokončená v roku 1916, opisuje gravitáciu ako zakrivenie časopriestoru spôsobené hmotou a energiou.

Prezentácia na observatóriu Archenhold bola významným momentom, pretože sprístupnila Einsteinove revolučné myšlienky širokej verejnosti. Observatórium, najväčšie a najstaršie verejné observatórium v Nemecku, sa používa na odovzdávanie astronomických poznatkov už viac ako storočie.

Ale všetko to, čo malo neskôr vyplynúť z jeho reolučných objavov, bolo niečo, o čom Einstein sám nemal ani tušenie.

Čo sa vlastne stane, ak skočíte zo strechy a zrazu necítite gravitáciu?

Táto otázka bola východiskovým bodom pre novú teóriu Alberta Einsteina.

Základná myšlienka pre ňu znela:

Gravitácia dokáže pri páde pôsobiť proti sile zotrvačnosti.

Einsteinovi to trvalo ale ďalších sedem rokov, kým z toho skutočne vypracoval svoju teóriu relativity.

Bola to veru veľmi náročná matematicko-fyzikálna „skladačka“, v ktorej museli jednotlivé dieliky do seba vhodne zapadnúť.

A to bola namáhavá, neraz i tŕnistá cesta a Einstein často zabočil do slepej uličky. Počítal, robil zdĺhavé matematické výpočty a operácie – a na ich konci nič z nich nebolo. Naozaj musel mať veľkú výdrž a musel pevne veriť na svoju ideu, aby doklázal opäť a opäť začať odznova.

Táto nová základná myšlienka – Einsteinova myšlienka - že zakrivenie priestoru a času má niečo spoločné s gravitáciou a zotrvačnosťou – to muselo byť spojené s tým, čo sme už vedeli z klasickej fyziky – fyziky Newtonovej. A s ňou do istej miery kompatibilné.

Ale až keď prišiel 25. novembra 1915 Einstein konečne našiel riešenie.

Einstein spočiatku prehodnotil iba poznatky, ktoré už existovali – a až oveľa neskôr to viedlo k merateľným veciam. To, čo malo vyplývať z teórie relativity, bolo spočiatku nepredvídateľné:

Dnes už veľmi dobre vieme, že opisuje rozpínanie vesmíru, že opisuje čierne diery, že opisuje všetky možné dynamické procesy, že je v podstate je základom celej astrofyziky. Einstein to ale vtedy nemohol predvídať.

Keď Albert Einstein presne pred stodesať rokmi predstavil túto teóriu na Berlínskej akadémii vied, bol to síce výsledok dlhej práce, ale nie takej, akú by si človek od prírodovedcov predstavoval.

Vôbec netrávil dni a noci v laboratóriu, ale údajne o tom len premýšľal, kdekoľvek práve bol, ale nie takpovediac všade a vždy. Nakoniec prišiel s takzvaným myšlienkovým experimentom s výťahom:

Albert Einstein si predstavoval človeka vo výťahu bez okien. Ak je výťah na Zemi, človek cíti, ako ho gravitácia tlačí nadol svojou telesnou hmotnosťou. Stojí na podlahe výťahu namiesto toho, aby sa v ňom vznášal.

Čo ak je však výťah teraz hypoteticky v beztiažovom stave niekde ďaleko v kozme a raketový motor ho zrýchľuje presne rovnakou silou ako je telesná hmotnosť jeho cestujúceho?

Potom, usúdil Einstein, by bol človek vo výťahu tlačený na podlahu výťahu presne rovnakým spôsobom a už by nebol schopný rozlíšiť, či je na Zemi alebo v kozme.

Z týchto úvah Einstein potom usúdil, že gravitácia a zotrvačná hmotnosť sú si rovné – princíp ekvivalencie, základný kameň všeobecnej teórie relativity.

Následne dospel k ohromujúcemu revolučnému poznaniu, že gravitácia vzniká, keď priestor a čas vznikajú prítomnosťou hmoty, ktorú gravitačná sila zakrivuje.

Tak sa zrodil úplne nový pohľad na kozmos, a to všetko prostredníctvom jednej základnej myšlienky – v podstate veľmi jednoduchej, ale pred Einsteinom nikto na ňu neprišiel!