Prečo spíme? A je spánok naozaj nevyhnutný? Jedna vec je istá: bez spánku sa nezaobídeme – hoci veda stále nedokáže s konečnou platnosťou vysvetliť, prečo presne musíme pravidelne spať. Ale tento článok ponúka fakty, ktoré mnohé v tejto veci vysvetlujú

Spánok zjavne neplní len jednu, ale hneď niekoľko zásadne dôležitých funkcií. Počas spánku prebiehajú v celom tele – a obzvlášť v mozgu – opravné a čistiace procesy, ako aj procesy zamerané na zlepšovanie a údržbu organizmu. 

Spánok rozhodne nie je len pasívnym stavom odpočinku; je to oveľa viac než len akýsi „biologický úsporný režim“, za aký sa dlho považoval.

Je pravda, že počas spánku vydávame menej energie než v bdelom stave – no z evolučného hľadiska by bol tento prínos zanedbateľný, ak by sa spoza rohu vynoril hladný šabľozubý tiger práve vo chvíli, keď spíme, sme v bezvedomí a tým aj bezbranní.

Pravidelný spánok teda musí byť natoľko užitočný, že stojí za to riskovať kvôli nemu život. To, v čom presne spočíva jeho prínos, zostáva dodnes len čiastočne objasnené; mnohé výskumy však naznačujú, že hlavným dôvodom našej potreby spánku je práve náš mozog a jeho aktivity.

.

Čo sa teda skutočne deje v našich hlavách, keď spíme? „V noci v mozgu prebieha čulá činnosť. Nikdy inokedy v živote neprebieha v našich hlavách toľko ‚úprav‘ ako práve počas spánku,“ hovorí neurobiológ a odborník na spánok Albrecht Vorster z Univerzity v Tübingene.

Keď sme bdelí, medzi nervovými bunkami vznikajú nové spojenia. Keď spíme, dochádza k procesom reštrukturalizácie a čistenia. „Dá sa povedať, že spánok je pre mozog niečo ako návšteva kaderníctva – umytie, strih a úprava,“ vysvetľuje Vorster.

„Spojenia medzi našimi nervovými bunkami prechádzajú testovaním a dolaďovaním, aby nespotrebovávali zbytočne veľa energie a dokázali spracovávať informácie bez rušivých vplyvov. Všetko, čo v návale okamihu vzniklo alebo sa prepojilo nadbytočne, sa následne redukuje. 

Zároveň dochádza k dôkladnému vyčisteniu priestorov v našom orgáne myslenia: všetko, čo tam zostalo – zvyšky bielkovín či pozostatky ‚neurónových ohňostrojov‘ – sa odplaví preč.“ To je nesmierne dôležité pre optimálnu prácu mozgu

Spánok zohráva kľúčovú úlohu aj pri reorganizácii a upevňovaní našich spomienok.

Preusporadúva obsah našej pamäti a premieňa ho na poznatky s vyššou hodnotou. „Je nanajvýš pravdepodobné, že väčšina spomienok sa stáva užitočnou až vtedy, keď sa vyspíme,“ hovorí Vorster.

Ako to funguje? Počas spánku prebieha aktívna výmena informácií medzi rôznymi oblasťami mozgu: hipokampus – ktorý možno chápať ako „poznámkový blok“ nášho mozgu – zaznamenáva, ktoré zážitky sú významné. Kým spíme, vysiela signály do mozgovej kôry, čím ju podnecuje, aby tieto zážitky znova „prehrala“, upevnila ich a vytvorila medzi nimi zmysluplné prepojenia.

Počas tohto procesu ukladania sú naše spomienky zraniteľné; nemali by doň vstupovať žiadne nové zážitky, aby nenarušili to, čo sa práve ukladá. „Pravdepodobne práve preto počas spánku strácame vedomie.

Koniec koncov, nemôžete preformátovať pevný disk, zatiaľ čo počítač práve používate na niečo iné,“ hovorí Vorster.

Nočné poznatky

Spánok dokáže ešte viac: môže nás upozorniť na skryté zákonitosti. Počas spánku sa z našich spomienok vykryštalizuje ich podstata. Spomienky strácajú časť svojho emocionálneho náboja a my zabúdame na konkrétne, epizodické detaily – napríklad na to, kedy presne, ako či kde sa niečo stalo, alebo kto bol pri tom.

Namiesto toho z uložených spomienok odvodzujeme všeobecné princípy. „Funguje to približne takto,“ vysvetľuje Vorster: „V Tübingene bolo vždy príjemne. Často svietilo slnko a pršalo len zriedka... Možno si už presne nepamätám, v ktoré dni pršalo, ale osvojil som si poznatok, že v Tübingene vo všeobecnosti neprší tak často ako v Hamburgu.

Práve k takémuto druhu abstrakcie dochádza predovšetkým počas spánku.“

Spánok udržiava našu rovnováhu

Spánok má pre fungovanie nášho mozgu zásadný význam. Zabezpečuje, aby celý systém fungoval optimálne a aby sa mozog nedostal do nerovnováhy. „Zdá sa, že stav bdenia čoraz viac vychyľuje náš organizmus smerom k metabolickej nerovnováhe,“ hovorí Vorster.

Bez spánku sa narúša rovnováha v sile prepojení medzi našimi nervovými bunkami – rovnako ako v množstve chemických poslov, čiže neurotransmiterov, ktorí prenášajú signály medzi neurónmi. Táto nerovnováha ovplyvňuje nielen naše myslenie, ale aj náladu: stávame sa emocionálne nestabilnými, pretože nám chýba ono jemné doladenie, ku ktorému dochádza práve počas spánku.

Význam procesov, ktoré prebiehajú počas spánku, sa stáva zrejmým, keď tieto procesy nefungujú správne. Ak sa z mozgu neodstránia bielkovinové usadeniny, hromadia sa medzi nervovými bunkami, poškodzujú ich a môžu viesť až k ich zániku.

Takéto nahromadenia bielkovín sa vyskytujú – hoci príčina zostáva neznáma – pri neurodegeneratívnych ochoreniach, ako sú Alzheimerova či Parkinsonova choroba. „Spánok je spoľahlivým odrazom nášho celkového zdravotného stavu,“ hovorí odborník na spánok Vorster. „Mnohé ochorenia sú sprevádzané zmenami v spánkových vzorcoch. Nevieme však, či problémy so spánkom tieto ochorenia spúšťajú, alebo či samotné ochorenia spôsobujú problémy so spánkom.“

Spánok je ten najlepší liek

Telo potrebuje spánok aj na regeneráciu systémov mimo mozgu: oprava a rast buniek prebiehajú intenzívnejšie práve v noci. Kvalitný, regeneračný spánok pomáha udržiavať v rovnováhe reguláciu hladiny cukru v krvi a metabolizmus tukov, pričom zároveň potláča chuť do jedla.

Časté „premieňanie noci na deň“ – napríklad v dôsledku práce na zmeny – zvyšuje riziko vzniku cukrovky 2. typu, obezity a kardiovaskulárnych ochorení. A keď už hovoríme o chorobách: spánok ovplyvňuje aj účinnosť nášho imunitného systému.

Počas spánku imunitné bunky spracúvajú udalosti dňa, vymieňajú si informácie o „votrelcoch“, s ktorými sa stretli, a vytvárajú imunologickú pamäť. Keď sa telo s tým istým votrelcom stretne druhýkrát, imunitná odpoveď je rýchlejšia a efektívnejšia než pri prvom kontakte.

Pre mnohých ľudí je podľa Albrechta Vorstera „spánok len nutným zlom – niečím, čo treba jednoducho pretrpieť. Pritom je však spánok neoddeliteľnou súčasťou toho, kým sme. Ak ho zanedbávame, prehliadame tu tretinu svojho života – možno dokonca tú vôbec najdôležitejšiu.

 Uzavriem  významným   konštatovaním:

Človek strávi v priemere tretinu svojho života spánkom. Pri priemernej dĺžke života približne 80 rokov a to znamená, že človek strávi zhruba 24 až 28 rokov v posteli spánkom.

Už len samotný tento fakt poukazuje na to, že spánok musí mať pre náš organizmus mimoriadny význam, lebo ak by to tak nebolo, potom by čas, ktorý v živote „spotrebujeme“ na spánok bol len omylom evolúcie a by to bol čas, ktorý nám zbytočne ukradla zo života – že tomu tak ale nie je, dokazujú tu poznatky neurológa Vorstera, z ktorých som tu uviedol len niekoľko.