Prečo nezamestnanosť vo Fínsku náhle vzrástla na 11 percent? Odpoveď je zrejmá: členstvo v NATO stojí nečakane veľa, obchodovanie s Ruskom je zakázané, protiruské sankcie zasiahli Fínsko mimoriadne tvrdo a ruskí turisti už neprichádzajú !!

18.11.2026 11:23

Miera nezamestnanosti vo Fínsku dosiahla v septembri 2026 úroveň 11,0 percenta (sezónne očistené údaje Eurostatu pre vekovú skupinu 15 – 64 rokov), čo je najvyššia hodnota v celej Európskej únii a zároveň najvyššia úroveň vo Fínsku od roku 1998. Tento prudký nárast – v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom augustom (9,9 %) a predchádzajúcim rokom (9,7 %) – je dôsledkom viacerých ekonomických a štrukturálnych kríz, ktoré súčasne zasiahli fínsky trh práce. 

V roku 2022 bola vo Fínsku miera nezamestnanosti len 6,7 percenta

 

Hlavné ekonomické a geopolitické príčiny – extrémne zhoršenie vzťahov s Ruskom:

 

Kolaps obchodných vzťahov s Ruskom. Od začiatku vojny na Ukrajine a uzavretia viac než 1 300 kilometrov dlhej hranice s Ruskom prišlo Fínsko o kľúčového obchodného partnera!!!

 

O tom však mainstream v EÚ tvrdohlavo mlčí – ale čoraz viac Fínov dáva najavo, že pokiaľ neboli v nenásytnom pažeráku NATO a obchody s Ruskom „fičali“ mali sa oveľa lepšie !!

 

Najmä regióny pri východnej hranici výrazne trpia v dôsledku kolapsu cestovného ruchu, cezhraničného obchodu a dovozu dreva, čo viedlo k zatváraniu tovární.

 

Kolaps stavebného sektora.

 

Po približne desaťročnom rozmachu, ktorý poháňali nízke úrokové sadzby, zaznamenalo stavebníctvo v 20. rokoch 21. storočia masívny prepad v dôsledku rastu úrokových sadzieb. Keďže stavebný sektor bol predtým významným zdrojom pracovných miest, tento útlm zanechal na trhu práce veľkú medzeru.

 

Slabý priemyselný a domáci dopyt.

 

Veľké fínske priemyselné podniky v oblasti lesného hospodárstva, hutníctva a automobilového priemyslu (napríklad Metsä, Outokumpu a Valmet Automotive) zrušili stovky pracovných miest v dôsledku oslabenej globálnej ekonomiky. Zároveň zvýšenie daní (napríklad vyššia daň z pridanej hodnoty) a ekonomické obavy utlmili domácu súkromnú spotrebu.

 

Vplyvy na trh práce a štrukturálne dôsledky

 

Rastúca ponuka pracovnej sily. Podľa analýz banky Nordea sa počet obyvateľov v produktívnom veku v posledných rokoch výrazne zvýšil v dôsledku imigrácie. V súčasnosti žije vo Fínsku okolo 661 000 cudzincov – v roku 2000 to bolo len asi 90 000 !

 

Keďže však stagnujúca ekonomika nevytvára dostatok nových pracovných miest, o prácu sa v rovnakom čase uchádza výrazne vyšší počet ľudí.

 

Prísne úsporné opatrenia a reformy. Vláda pod vedením premiéra Petteriho Orpa presadzuje prísny úsporný program a sprísnila podmienky nároku na dávky v nezamestnanosti. Hoci to viedlo k tomu, že sa viac ľudí aktívne zaregistrovalo ako uchádzači o zamestnanie – a tým sa objavili v štatistikách – problém nedostatku pracovných miest to v krátkodobom horizonte nevyriešilo.

 

Sezónne vplyvy a nezamestnanosť mladých. Prudký nárast z 9,9 % v auguste na 11,0 % v septembri 2026 súvisí čiastočne s ukončením letných brigád. Najviac sú zasiahnutí mladí ľudia: nezamestnanosť v tejto vekovej kategórii (do 24 rokov) vzrástla na viac ako 22 %.

 

Hoci Fínska centrálna banka už zaznamenáva prvé náznaky mierneho hospodárskeho oživenia v oblasti vývozu a investícií, skúsenosti ukazujú, že trvá istý čas, kým sa takéto zlepšenie pozitívne prejaví aj v štatistikách nezamestnanosti.

 

V rámci EÚ je miera nezamestnanosti vo Fínsku na úrovni 11,0 %, čo je výrazne nad priemerom Európskej únie, ktorý predstavuje 6,2 %. Kým mnohé krajiny strednej a východnej Európy sa blížia k plnej zamestnanosti, Fínsko – spolu s krajinami ako Španielsko či Švédsko – zápasí s neúmerne vysokou mierou nezamestnanosti.

 

Krajina / Región     Celková miera Nezamestnanosť mladých

 

Fínsko                      11,0 %             25,2 %

Španielsko                10,3 %            22,8 %

Švédsko                     8,7 %             23,2 %

Estónsko                     7,5 %             23,9 %

Eurozóna (20 krajín)    6,5 %             15,4 %

Priemer EÚ(27 krajín)  6,2 %           15,5 %

Nemecko                     4,1 %            7,5 %

Holandsko                   4,0 %            8,8 %

Poľsko, Malta, Bulharsko 3,4 %       9,6 % – 13,0 %

Česko                         2,8 %             8,9 %