Poznanie má veľkú moc a len ak ho ľudia budú mať, tak nepodlahnú diktátu korona diktatúry

Dnešná doba je charakteristická tým, že veľká väčšina ľudstva žije povrchný konzumistický život. Imperatív tohto totálne dekadentného času znie: Mať a vlastniť čo najviac toho, čo ti budú iní závidieť a za čo ťa budú iní obdivovať – kariéra, peniaze, drahé auto, exotická dovolenka, luxusný dom, atď.

To všetko sú atribúty toho, čo veľký Erich Fromm vo svojej skvelej knihe Mať či Byť? označil za zavrhnutiahodné, úpadkové a ničiace ušľachtilé atribúty, ako poznávanie, pozorovanie, ľudskosť, krása, súcit, ochota nezištne pomôcť a pod.

V súčasnosti čoraz viac ľudí podlieha ošiaľu „Mať“ a z ich života sa úplne vytratilo, prípadne vytráca Frommove „Byť“.

Ľudia síce pozorujú a sledujú, ale takmer výlučne len to, čo súvisí  s „Mať“. Ich záujem o skutočné poznanie a o rozsiahle vedomosti týkajúce sa kategórie „Byť“ sú mizivé alebo vôbec žiadne.

Preto sú veľmi ľahko manipulovaťeľní a ovládateľní demagogickými politikmi, ich médiami a ich vedcami.

Kto sám nevie, ten verí špecialistom všetko a dôveruje im vo všetkom. Kto nemá vedomosti, nevie analyzovať ani reflektovať a chýba mu vlastná mienka.

A práve takých ľudí potrebujú „Gatesovia“, Brusel, Merkel s jej utečeneckou politikou, a samozrejme aj tí, ktorí využívajú a zhneužívajú fenomén korony a tí, ktorí na ňom zarábajú miliardy a či milióny,.....

Aj virológ Sucharit Bhakdi a ďalší jemu podobní, ktorí plávajú proti mohutnému prúdu tvorenému  tými, ktorí chcú očkovať proti korone celé ľudstvo, a to viacnásobne, robia neúnavne a odvážne osvetu.

Profesor Bhakdi tvrdí, že ľudia vedia čoraz menej a že im chýbajú dobré všeobecné vedomosti. Takmer každý je upriamený bezprostredne len na svoj odbor.

Podľa neho nezávislá veda takmer prestala existovať.

Má plnú pravdu – vedcov si možno kupovať, práve  tak ako aj žurnalistov a tí potom produkujú to, na čo boli kúpení.

Bhakdi hovorí aj to, že keď mnohí vedci-lekári za peniaze odhodia a zapredajú svoju najsvätejšiu povinnosť – dodržiavať vždy medicínsku etiku, tak potom je to najvyššia povinnosť tých, ktorí tak neurobili, proti tomu bojovať.