Pochádza od neznámych „ľudí“: Záhada „niektorých segmentov DNA“ v našich telách, ktoré by tam de facto vôbec nemali byť! Z čoho a či od koho ale pochádzajú? Odkiaľ prišli títo „neznámi ľudia“?

Nová štúdia pátra po ďalších líniách našich pradávnych predkov.

Ľudská história v sebe dodnes ukrýva tajomstvá. V každom z nás sa skrýva príbeh, ktorý nepoznáme. Nenájdeme ho v žiadnom „rodinnom albume“; je prirodzene zapísaný v našich bunkách.

Nachádzajú sa tam drobné úseky genetického materiálu, ktoré sa nezhodujú so žiadnym známym fosílnym nálezom. Vedci túto DNA nazývajú „duchovná“ DNA (ghost DNA).

Je známe, že v sebe nosíme aj genetický materiál dávno vyhynutých príbuzných. Svoju stopu zanechali neandertálci. Aj denisovania a aj ďalší iní.

Napriek tomu sa necelé percento nášho genómu nezhoduje so žiadnou známou skupinou týchto predkov.

 K tejto záhadnej časti genómu neexistujú žiadne kosti. Žiadne lebky. Žiadne „mená“. Je to len akýsi „mysteriózny tieň“ v našej krvi. Má vôbec pozemský pôvod???

Výskum bez kostí

Tím z Kalifornskej univerzity v Berkeley tento „tieň“ pred niekoľkými dňami zviditeľnil. 

Štúdiu, ktorú viedla genetička Priya Moorjani, uverejnil časopis Science. Pozoruhodné na nej je, že vedci nepotrebovali ani jedinú fosíliu. Namiesto toho analyzovali genetický materiál stoviek ľudí žijúcich v súčasnosti. Pomocou novej metódy nazvanej TRACE spätne sledovali príbuzenské vzťahy – krok za krokom a čoraz hlbšie do minulosti.

Spočiatku narazili na známe skupiny: neandertálcov a denisovanov. Potom sa však objavili prastaré úseky DNA, ktoré nepatrili ani jednej z týchto skupín. Dve neznáme línie. Dva „duchy“.

Veľké rozvetvenie

Prvá z týchto „duchovných“ línií sa od našich predkov oddelila približne pred 800 000 rokmi. Hoci sa druh Homo sapiens stretol s neandertálcami a denisovanmi až po migrácii z Afriky (v Eurázii), zdá sa, že k tomuto stretnutiu došlo skôr: podľa štúdie prebehlo kríženie s touto „neznámou skupinou“ (to je ale len domnienka - žiadny vedecký fakt!!!)  priamo na africkom kontinente – ešte predtým, než sa moderní ľudia odtiaľ rozšírili do celého sveta.

Kto táto „neznáma skupina“ bola, o tom nemáme ani potuchy!!! A čo gény od nej v nás spôsobujú, akú majú funkciu, zatiaľ nevieme !!!!!!

Dnes toto dedičstvo tvorí pol až jedno percento nášho genómu – zhruba rovnaký podiel, aký nám zanechali neandertálci, teda pomerne veľká časť. A nachádza sa v každom človeku.

„Podarilo sa nám identifikovať tieto oblasti a dokázať, že všetci moderní ľudia – nielen Afričania – v sebe nesú toto ‚prízračné‘ (akoby od nejakých „duchov“ zanechané) dedičstvo,“ hovorí hlavný autor štúdie Yulin Zhang.

Prináša to aj jedno veľké prekvapenie: určité oblasti genómu sa predtým považovali za výlučne ľudské a nevykazovali žiadne stopy DNA neandertálcov či denisovanov. Práve v týchto oblastiach sa však nachádza spomínaná „prízračná“ DNA.

Superarchaická DNA  

Druhá vývojová línia je ešte oveľa staršia; oddelila sa približne pred 1,8 milióna rokov. Vedci ju označujú ako „superarchaickú“.

Jej genetický materiál sa k nám dostal okľukou: najprv došlo ku kríženiu s denisovanmi v Ázii – pravdepodobne pred viac ako 200 000 rokmi – a až následne denisovania časť tejto DNA odovzdali nám.

V dôsledku toho sa tieto stopy dnes nachádzajú predovšetkým v Oceánii, konkrétne u pôvodného obyvateľstva Melanézie, v oblasti siahajúcej od Novej Guiney až po Fidži.

Sieť, nie čosi ako  kmeň stromu

Pre americko-indickú expertku Priyu Moorjani táto štúdia dokazuje jednu kľúčovú skutočnosť: ľudská evolúcia neprebiehala podľa jednoduchého rodokmeňa.

Naša história pripomína skôr sieť než strom.

Skupiny ľudí migrovali, stretávali sa a navzájom sa krížili. Tento názor zdieľa aj švédsky genetik Pontus Skoglund z Inštitútu Francisa Cricka v Londýne. Poznamenáva, že čím hlbšie do minulosti sa pozeráme, tým menej jasný je celkový obraz; moderní ľudia sú zmesou mnohých dávnych skupín a objavenie takéhoto starého genetického materiálu si vyžaduje aj kus šťastia.