Po tom, čo médiá nekonečne mnoho špekulovali o dohode Trumpa s Caracasom, prezidentka krajiny vyhlásila, že sa nič nedohodlo a že Trump jej vyhlásenia interpretoval po svojom !

O.I. zdôraznila: „Ak by USA chceli ropu, mohli by ju mať, ale len ak by za ňu zaplatili.“

Médiá boli plné interpretácií toho, na čom sa vlastne dohodlo. A sa snažili analyzovať význam Trumpových vyhlásení a hľadať indície o podmienkach dohody, keď sa odrazu dočasná prezidentka Venezuely objavila v televízii a vyhlásila, že sa ničom nedohodlo. Venezuela je, samozrejme, ochotná predávať USA ropu, ale iba za platbu. O tom, že by USA spravovali finančné prostriedky, sa vôbec nehovorilo.

Reakcia na prejav Delcy Rodríguez je veľmi polarizovaná a odráža hlboké rozdiely v krajine, ako aj medzinárodné napätie.

Rodríguez, ktorá zložila prísahu ako „prezidentka v úrade“ 3. januára 2026 po zatknutí Nicolása Madura americkými silami, si uctila mučeníkov, ktorí zomreli „pri obrane Venezuely“ (v kontexte americkej intervencie), zdôraznila suverenitu krajiny a odmietla obvinenia, že Venezuele vládnu vonkajšie mocnosti (USA pod vedením Donalda Trumpa).

Vyzvala na jednotu, ohlásila hospodárske reformy (ako sú zákony o investíciách do ťažby a exportu) a uviedla, že Venezuela je otvorená spolupráci – vrátane energetických partnerstiev – ale len pod podmienkou, že za ropu sa zaplatí a že nedôjde ku kapitulácii.

Kritizovala americkú intervenciu ako „agresiu“ a „hlbokú ranu“, ale vyzvala na dialóg bez vyhlásenia vojny.

Reakcie médií

Na sociálnych sieťach sú názory zhruba rozdelené medzi zástancov chavismu (ktorí chvália postoj Rodríguez ako odvážny a vlastenecký) a kritikov (ktorí ho považujú za pokrytecký alebo bábkový).

Kolumbijský prezident Gustavo Petro navrhuje trojstranný dialóg (Venezuela, USA, Kolumbia) na vyriešenie napätia.

Médiá kritické voči USA (napr. RT, CGTN) zdôrazňujú odpor Rodriuez voči „imperialistickej agresii“ a vyzývajú na Madurovo prepustenie. Západné médiá (napr. CNN, Univision) uznávajú „novú politickú fázu“, hoci nie je úplne jasné, čo tým myslia, ale kritizujú nedostatok „skutočného prechodu“ v tom zmysle, ako si ho Trump predstavuje, a vnímajú Rodríguez ako pokračujúcu v politike vlády z čias Madura.

Venezuelská opozícia vedená Maríou Corinou Machado, ktorá sama uznala, že Trumpa obyvateľstvo odmieta, nazýva dočasný režim „absolútne dočasným“ a požaduje voľby.

Delcy Rodríguez vo svojom prejave povedala, že Venezuela neprijme vonkajšie podmienky – ako napríklad stiahnutie zahraničných poradcov (z Číny, Ruska, Kuby alebo Iránu), neakceptuje používanie príjmov z ropy výlučne na nákupy v USA alebo správu príjmov z ropy Trumpom.

Rodríguez výslovne zdôraznila, že „Venezuele nevládne žiadny externý činiteľ“ a kritizovala intervenciu USA ako „agresiu“, pričom ponúkla spoluprácu, ale bez kapitulácie.

Reakcie USA bezprostredne po jej prejave (6. – 8. januára 2026) toto popretie do značnej miery ignorovali alebo prehliadli: Trumpova administratíva namiesto toho tvrdila, že spolupracuje, naďalej vyvíjala tlak a načrtla plány, akoby podmienky už boli prijaté.

Napriek jasnému odmietnutiu vonkajšej kontroly zo strany Trump niekoľko hodín po svojom prejave oznámil, že Venezuela odovzdá USA 30 – 50 miliónov barelov ropy v „prospech obyvateľov oboch krajín“. Tvrdil, že Rodríguez „plne spolupracuje“ a robí „všetko, čo považujeme za potrebné“, a zdôraznil, že USA „ziskovo obnoví“ krajinu – vrátane dlhodobej kontroly nad ropou („budeme ropu používať a brať“). Trump opäť varoval, že ak nebude spolupracovať, môže utrpieť „horší osud ako Maduro“, a ignoroval jej popretie, pričom jej slová označil za obyčajnú rétoriku. Jeho arogancia sa zdá byť bezhraničná.

V rozhovore pre New York Times Trump povedal, že USA dokonca prevezmú správu ropy „na oveľa dlhšie ako rok“ a tvrdil, že Rodríguez signalizovala: „Urobíme, čo potrebujete.“

V reakcii na odpor Rodriguez Ministerstvo zahraničných vecí USA zdôraznilo, že Venezuela môže bez spolupráce s USA prežiť len „niekoľko týždňov“, a načrtlo tri fázy (stabilizácia, oživenie, prechod), v ktorých by sa tieto podmienky museli splniť – vrátane zmiernenia sankcií ako stimulu. Úradníci USA označili Rodríguez za „poslušnú“ a uviedli, že USA vedú „aktívny dialóg“ s PDVSA (venezuelskou štátnou ropnou spoločnosťou) o predaji ropy, a to aj napriek odporu vlády voči externému riadeniu.

Vysokopostavený vládny úradník údajne povedal, že USA požadujú „úplný prístup“ k venezuelskému ropnému priemyslu a plánujú kontrolovať príjmy, kým nedôjde k „riadnemu odovzdaniu“. 

V reakcii na prezidentkyn dôraz na suverenitu sa to interpretovalo ako „vzdor“. Ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo financií pripravujú úpravy sankcií, ak budú splnené podmienky (vrátane stiahnutia poradcov a kontroly nad ropou).

Stručne povedané, USA sa správajú, akoby už bolo všetko finalizované podľa ich želaní (nariadení) a dohody o podriadení Venezuely treba už len podpísať.