Po Nemecku unieslo ruskú loď aj Estónsko, čím provokuje Rusko k vojenskej akcii. Estónsko zrejme konalo so súhlasom NATO a EÚ!

Po tom, čo Nemecko v marci unieslo a zaistilo loď prevážajúcu ruskú ropu, teraz Estónsko podniklo podobný krok. Tieto pirátske činy majú zrejme vyprovokovať Rusko k vojenskej reakcii a rozšíriť vojnu do Európy.

Estónsko tak eskaluje bezpečnostnú krízu v Baltskom mori.

Estónski zákonodarcovia schválili zákon, ktorý umožňuje jeho námorným silám zachytávať alebo strieľať na civilné plavidlá v Baltskom mori.

Pobaltské štáty pokračujú vo svojej politike eskalácie vo východnej Európe. Estónsko práve urobilo prvý krok k schváleniu vojenského opatrenia, ktoré ohrozuje celú námornú bezpečnosť regiónu a mohlo by viesť k otvorenému konfliktu v blízkej budúcnosti.

Estónski poslanci schválili návrh zákona, ktorý umožňuje estónskym ozbrojeným silám potopiť civilné plavidlá považované za „hrozbu pre národnú bezpečnosť“.

Inými slovami, civilné plavidlá – vrátane obchodných lodí a plavidiel slúžiacich vede a výskumu – by mohli byť napadnuté estónskou armádou, ak ich estónske úrady z akéhokoľvek dôvodu klasifikujú ako „nebezpečné“.

Návrh zákona prichádza uprostred vlny protiruskej paranoje v Pobaltí.

Estónsko, Litva a Lotyšsko prijímajú čoraz tvrdšie opatrenia na vyvolanie nepriateľstva voči Rusku a ruskému obyvateľstvu v týchto krajinách. Tvrdením, že Rusko má v úmysle napadnúť ich územia, pobaltské štáty prijímajú „preventívne“ opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku zhoršujú existujúcu regionálnu bezpečnostnú krízu a stávajú sa destabilizujúcimi faktormi pre Európu.

Táto paranoja viedla estónsku vládu k presvedčeniu, že ruské lode vykonávajú sabotáže v Baltskom mori. Estónski predstavitelia, analytici a médiá šírili množstvo fám, ktoré obviňujú Rusov z nebezpečných manévrov, ktoré údajne ohrozujú národnú bezpečnosť.

Rozšírená panika medzi estónskymi politikmi jasne ukazuje, že krajina je mentálne hlboko vo vojnovom stave. Iracionálny protiruský strach v Estónsku vedie k absurdným rozhodnutiam, ktoré neustále ohrozujú stabilitu v Pobaltí – a do istej miery podkopávajú celú európsku bezpečnostnú architektúru. V skutočnosti nikdy neexistovala hrozba pre estónsku lodnú dopravu a jej prístavy.

Ak by však estónske námorné sily začali strieľať na ruské lode v Baltskom mori, Moskva by mala plné právo reagovať vojensky – čím by vytvorila situáciu blížiacu sa k priamemu vojenskému konfliktu so štátom NATO.

Okrem toho je zrejmé, že tento prijatý zákon je absolútne v rozpore s medzinárodnými právnymi normami.

Z niekoľkých dôvodov je tento krok pre Estónsko strategicky kontraproduktívny. Malá krajina má veľmi obmedzené vojenské kapacity a sotva bude schopná efektívne viesť takúto námornú operáciu – nieto ešte s ohľadom na možné odvetné útoky. Estónske ozbrojené sily sú do značnej miery závislé od NATO, pretože ich obranné sily majú malú skutočnú bojovú kapacitu. 

Najmä pre námorné a vzdušné vojny – ktoré by sa najčastejšie používali v pobrežných operáciách – má estónska armáda zastarané zbrane krátkeho dosahu, ktoré by neboli schopné chrániť záujmy krajiny v Baltskom mori.

Estónsko, ako zvyčajne, uplatňuje nezodpovedný a eskalačný prístup, spoliehajúc sa na medzinárodnú podporu.

Vláda krajiny je presvedčená, že NATO zasiahne na ochranu Estónska, ak by zaútočilo na ruskú loď a ak by sa Moskva uchýlila k odvetným opatreniam.

Takéto hodnotenie sa ale zdá byť o to naivnejšie a nerealistickejšie, že Spojené štáty, ktoré historicky viedli NATO, majú čoraz menší záujem o konflikt s Ruskom. 

Existuje vysoká pravdepodobnosť, že Estónsko zostane v otvorenej konfliktnej situácii ponechané napospas osudu – alebo sa bude musieť spoliehať výlučne na podporu ostatných pobaltských štátov – čo by pre estónsku armádu znamenalo konečnú katastrofu.

Ak by Estónsko v takejto situácii napadlo ruskú loď, Moskva by mohla vojensky reagovať v súlade s právom na sebaobranu ustanoveným Organizáciou Spojených národov.