Po Ficovi aj Magyar – má slovenský premiér nečakane nového „spojenca“? Maďarský premiér Magyar odmieta Friedricha Merza a rozhneval ho veľmi – Suverenita má prednosť pred vydieraním v štýle Bruselu !!!

Maďarský premiér Péter Magyar sa v Berlíne verejne a jednoznačne postavil proti plánom nemeckého kancelára Friedricha Merza. Aj pod vedením nového premiéra – ktorý bol zvolený s pomocou Bruselu – zostáva Maďarsko neoblomné: Peniaze maďarských daňových poplatníkov nepôjdu na vojnu na Ukrajine!!!

Počas spoločnej tlačovej konferencie 10. novembra 2026 Magyar jasne vyhlásil, že Maďarsko sa nebude podieľať na ďalších povinných príspevkoch na financovanie Ukrajiny, a čo je kľúčové, odmieta akékoľvek prepojenie budúceho rozpočtu EÚ s pomocou pre Ukrajinu.

Merz, ktorý sa práve pokúšal vyvinúť nátlak na všetky členské štáty, pôsobil viditeľne podráždene.

Túto výmenu názorov zachytilo niekoľko videí, vrátane príspevkov Georga Pazderského a Zsolta Bedeho.

Merz už predtým v liste predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi pohrozil, že súhlas Nemecka s ďalším viacročným finančným rámcom (VFR 2028 – 2034) podmieni tým, že všetky členské štáty EÚ prispejú k pokrytiu finančného deficitu Ukrajiny.

Projekcie na rok 2027 naznačujú schodok vo výške približne 70 miliárd eur, pričom sa očakáva, že EÚ pokryje zhruba 45 miliárd. Merz sa odvoláva na „spoločnú európsku zodpovednosť“ a snaží sa trvalo ukotviť podporu pre Ukrajinu v rozpočte EÚ.

Magyar zostáva neoblomný. Na tlačovej konferencii diplomaticky, no rázne vyhlásil: „Nepovažujem za správny prístup spájať európsky sedemročný rozpočet... s inými otázkami.“

Vysvetlil, že z dôvodov domácej politiky, ako aj z fiškálnych dôvodov, si Maďarsko nemôže dovoliť prijať ďalšie úvery či záruky v hodnote miliárd eur.

Hoci Maďarsko bude naďalej poskytovať humanitárnu pomoc, nebude v mene Kyjeva vytvárať nový dlh. Prepojenie rozpočtu s pomocou pre Ukrajinu podľa neho nevysiela „dobrý signál“.

Silnejší odpor na východe

Magyar v tom samozrejme nie je sám. Aj slovenský premiér Robert Fico otvorene hovorí o „klasickom vydieraní“ a odmieta sa podieľať na nových úveroch pre Ukrajinu. Odpor naznačujú aj Česká republika a Bulharsko. Štyri krajiny, ktoré sú čistými príjemcami prostriedkov, sa tak stavajú proti snahe Berlína využiť schválenie rozpočtu EÚ ako nátlakový prostriedok.

Merz naďalej trvá na tom, že podpora Ukrajiny je „spoločnou európskou úlohou“ a nie úlohou jednotlivých členských štátov. Ako najväčší čistý prispievateľ a najväčší poskytovateľ podpory Ukrajine sa Nemecko snaží vyriešiť tento „základný problém“.

Odpor však narastá. Mnohé štáty považujú prepojenie rozpočtu s financovaním vojny za nebezpečný precedens – taký, ktorý podkopáva národnú rozpočtovú autonómiu a suverenitu.

O čo tu skutočne ide

Scéna v Berlíne, ktorú režíroval Magyar predstavuje viac než len osobnú konfrontáciu; zdôrazňuje zásadný konflikt v rámci EÚ. Na jednej strane je vízia čoraz užšej únie pod nemeckým „vedením“, v ktorej národné záujmy a fiškálna realita musia ustúpiť „spoločnej zodpovednosti“ – najmä pokiaľ ide o pokračovanie vojny bez predvídateľného konca.

Na druhej strane sú vlády zodpovedné svojim vlastným občanom a národným rozpočtom, ktoré odmietajú prevziať neobmedzený dlh alebo poskytnúť záruky za konflikt, ktorý už spôsobil gigantické náklady.

V Berlíne dal Magyar jasne najavo, že suverenita nie je len prázdna fráza. Stanovil hranice pre nemeckého kancelára – zdvorilo, ale jednoznačne. Skutočnosť, že Merz viditeľne stratil rozvahu, hovorí za všetko.

Virálne šírenie týchto klipov naznačuje, že mnohí ľudia v Európe považujú tento moment za veľmi progresívny: Konečne niekto (po Ficovi a Orbánovi) verejne hovorí to, čo si iní trúfajú len šepkať za zatvorenými dverami.

Či Merz nakoniec uspeje so svojou donucovacou taktikou, sa ešte len uvidí. Neformálny summit v Dubline a následné rokovania v Bruseli odhalia, do akej miery sú národy pripravené obetovať svoje vlastné záujmy, aby splnili mandáty vydané z Bruselu a Berlína.