Paríž a jeho krvavé hviezdy; kto ale vypustil démona? Úplne zlyhali zodpovední za bezpečnosť

14.11.2015 21:24

 

Ráno som sa vrátil z Paríža. Článok som nazval symbolicky podla môjho intelektuálneho románu Paríž a jeho hviezdy, ktorý som napísal pred dvoma rokmi. V noci, pri pohľade na oblohu nad Parížom, som odrazu mal mystický pocit, že rukami bojovníkov ISIS vyhasnuté životy stúpajú vo forme žiarivého fluida k nebu a menia sa tam na krvavé hviezdy, ktoré budú navždy svietiť nad mojím Parížom. To nevýslovne beštiálne a srdce drásajúce, smutné a tragické, čo sa udialo v Paríži, v meste, ktoré je môjmu srdcu nesmierne drahé, premenilo navždy isté štruktúry mojej bytosti a môjho pohľadu na Paríž a na svet. V meste pod Eiffelovkou som veľmi často pracovne, mám v ňom priateľov a spolupracovníkov a prežíval som tam aj včerajší deň. 

V Nemecku sa moje pracovisko nachádza v dvoch mestách a z jedneho mám do Paríža veľmi blízko. Za dve a polhodiny som v čarovnom, pre mňa absolutne jedinečnom meste na Seine. Každý deň, ktorý strávim v Paríži, pokladám za mimoriadny deň môjho života. Parížu a Francúzsku vďačim za veľa intelektuálnych pokladov, ktorými som sa mohol obohatiť.  Z pohľadu intelektu, kultúry a slobody nie je pre mňa nič skvelejšie a fascinujúcejšie ako môcť do seba nasávať múdrosti a poznanie veľkých mysliteľov, géniov a umelcov, ktorých vynieslo v priebehu storočí Francúzsko a Nemecko.

Včera som Paríž po prvý raz v živote ale zažil tak, že ma to otriaslo do základov, rozochvelo aj poslednú bunku môjho tela a naplnilo nesmiernym hnevom a zároveň aj nesmiernou bolesťou a smútkom. Smrť nie je ako smrť, aj keď je vždy ukončením pozemského života. 

Smrť, ktorá nechtiac a  proti "svojej vôli" musela vyhasiť včera početné životy na siedmych miestach krásneho a životom tak pulzujúceho mesta, ako nepulzuje žiadne iné mesto, bola aktom, ktorý natvalo poznačí celú Európu vo všetkých jej aspektoch.

Táto smrť mnohých, väčšinou mladých veselých, typicky a svojsky šarmantných Parížanov urobila včera z hlavného mesta Francúzska mesto, ktoré akoby vnútorne skamenelo nevýslovnou hrôzou a zdesením. Mesto vymrelo, jeho ulice, najmä v obrovskom centre, celkom stratili svoju charakteristickú pulzáciu života a ľudia sa v strachu náhlili a utekali do svojich bytov a domov, k čomu boli aj neustále vyzývaní. Paríž sa ocitol akoby vo "vojnovom stave".

Najväčšou tragédiou krvavej tragédie v Paríži je však to, že z veľkej časti ju zapríčinili vrcholní politici EÚ, predovšetkým a či výlučne tí z Bruselu, Berlína a Paríža.

Začiatok a či predzvesť tejto ani slovami srdca, ani slovami intelektu neopísateľnej krvavej tragédie leži v ďalekej minulosti a má americko-anglicko-francúzsku pečať. Pri všetkom tom smútku nad obeťami a hnevu a rozhorčenosti nad atentátnikmi, je nepopierateľným faktom, že realita ISIS teroru je len následkom kauzálnej príčiny. Tou príčinou je deštruktívna uzurpátorská politika Západu. 

Urobím len veľmi stručnú analýzu. USA a ich spojenci zištne a koristnícky destabilizovali roky a zničili predovšetkým Irak, Lýbiu a Sýriu a vyvolali tak v nich obrovskú katastrofu na životoch a ekonomike a rozpútali tým proti nám divokú vražednú nenávisť priaznivcov islamu nielen v tychto zničených krajinách, ale v celom islamskom svete. 

Veď Muammar Kadáffi bol priateľom Francúzska i Talianska a mal veľmi dobré vzťahy s Nicolasom Sarkozym i Silviom Berlusconim a bol zárukou stability a pokoja v Lýbii a Západ ho dal teroristickým spôsobom, absolutne proti zákonom internacionálneho práva zavraždiť ako neľudskú beštiu. Podobne to urobil Západ pod réžiou USA aj so Saddamom Husajnom.

Takto sme sami vypustili na seba diabolského ducha-démona z fľaše, ktorého do nej už nikdy nedokážeme dostať naspäť. A naviac, ešte sme si v nekonečnej arogantnej hlúposti dali od USA nahovoriť, že nášho priateľa a potenciálneho spojenca v boji proti islamizmu, Rusko je potrebné izolovať a zruinovať. 

Angela Merkelová musí odísť, lebo je z nemeckých politikov ďaleko najzodpovednejšia za rozbite vzťahu s Ruskom, za absolutne chybnú utečeneckú politiku a za extrémne vazalstvo nemeckej politiky voči USA.

Politici G. Schröder i G.Westerwelle sa dokázali vzoprieť americkému diktátu a nezatiahli Bundeswehr do vojny proti Iraku a Lýbii. Kancelárka v ich pozícii by to určite bola urobila.

Krvavé hviezdy nad Parížom boli len začiatkom a krvavé pokračovania budú nasledovať. ISIS má pripravené aj ďalšie dôkladne scenáre. A jej režiséri to v Paríži včera zrežírovali takmer dokonale perfektne. A parížska polícia a všetci, tí ktorí patria k bezpečnostným zložkám vo Francúzsku, včera totálne zlyhali. Už po anonymnom telefonáte, kde volajúci hrozil, že v hoteli, kde bola pred zápasom s Francúzskom ubytovaná nemecká Nationalelf, vybuchne bomba, mali byť urobené najprísnejšie bezpečnostné opatrenia a okamžite malo byť zrušené aj večerné medzištátne stretnutie, kde ISIS naplánovala najväčšie krviprelievanie, lebo tam mali vybuchnúť bomby aj za prítomnosti francúzskeho prezidenta a nemeckého ministra Steinmeiera, ktorí sedeli v hľadisku vedľa seba.

Polícia však telefonát zobrala len ako hlúpy žartík a aj nemeckí hráči sa po troch hodinách smeli vrátiť do hotela, z ktorého boli evakuovaní.

Je to maximálne trestuhodná chyba a ľahkovážnosť zodpovedných za istotu a bezpečnosť. Na šťastie - ako to tak môžem označiť - bomby vybuchli v blízkosti štadióna, kde bolo  do 80 000 ľudí a spôsobili tak menšiu škodu na životoch. Ak by boli vybuchli v štadióne, tak by boli zahynuli stovky, ak nie tisícky ľudí v dôsledku následnej obrovskej masovej paniky.

Záverom: 

Na twitteri sa objavilo hneď množstvo výpovedí ako: "Po vašich zločinoch v Mali, Iraku a Sýrii sa začal až teraz skutočný boj proti vám." Iný: "Prehltnite malý kúsoček z toho, čo mi hlceme každý deň v obrovských kusoch."